Comma for either/or — dharma, courage. Spelling forgiving — corage finds courage.

    Sāmaveda

    Prapāṭhaka 10

    Anonymous (Vedic)

    In the atlas

    2 min

    10.1

    abhi pra gopatiṃ girendramarca yathā vide . mūnuṃ satyasya satpatim kaste jāmirjanānāmagne ko dāśvadhvaraḥ . ko ha kasminnasi śritaḥ abhi tvā pūrvapītaya indra stomebhirāyavaḥ . samīcīnāsa ṛbhavaḥ samasvaranrudrā gṛṇanta pūrvyam

    10.2

    ā harayaḥ sasṛjrire 'ruṣīradhi barhiṣi . yatrābhi saṃnavāmahe tvaṃ jāmirjanānāmagne mitro asi priyaḥ . sakhā sakhibhya īḍyaḥ asyedindro vāvṛdhe vṛṣṇyaṃ śavo made sutasya viṣṇavi . adyā tamasya mahimānamāyavo 'nu ṣṭuvanti pūrvathā

    10.3

    indrāya gāva āśiraṃ duduhre vajriṇe madhu . yatsīmupahvare vidat yajā no mitrāvaruṇā yajā devāṃ ṛtaṃ bṛhat . agne yakṣi svaṃ damam

    10.4

    upa brahmāṇi savanāni vṛtrahanparamajyā ṛcīṣama samagniridhyate vṛṣā indrāgnī iṣa ā vṛṇe

    10.5

    tvaṃ dātā prathamo rādhasāmasyasi satya īśānakṛt . tuvidyumnasya yujyā vṛṇīmahe putrasya śavaso mahaḥ vṛṣo agniḥ samidhyate 'śvo na devavāhanaḥ . taṃ haviṣmanta īḍate indrāgnī navatiṃ puro dāsapatnīradhūnutam . sākamekena karmaṇā

    10.6

    vṛṣaṇaṃ tvā vayaṃ vṛṣanvṛṣaṇaḥ samidhīmahi . agne dīdyataṃ bṛhat indrāgnī apasasparyupa pra yanti dhītayaḥ . ṛtasya pathyā ' '3 anu

    10.7

    indrāgnī taviṣāṇī vāṃ sadhasthāni prayāṃsi ca . yuvoraptūryaṃ hitam

    10.8

    indramabhi jāyamānaṃ samasvaran agne śukrāsa īrate bhagaṃ na hi tvā yaśasaṃ vasuvidamanu śūra carāmasi

    10.9

    ādīṃ ke citpaśyamānāsa āpyaṃ vasuruco divyā abhyanūṣata . divo na vāraṃ savitā vyūrṇute upa tvā juhvo3 mama ghṛtācīryantu haryata . agne havyā juṣasva naḥ pauro aśvasya purukṛdgavāmasyutso deva hiraṇyayaḥ . na kirhi dānaṃ pari mardhiṣatve yadyadyāmi tadā bhara

    10.10

    adha yadime pavamāna rodasī imā ca viśvā bhuvanābhi majmanā . yūthe na niṣṭhā vṛṣabho vi rājasi mandraṃ hotāramṛtvijaṃ citrabhānuṃ vibhāvasum . agnimīḍe sa u śravat

    10.11

    agne deveṣu pra vocaḥ pāhi gīrbhistisṛbhirūrjāṃ pate pāhi catasṛbhirvaso udvāvṛṣasva madhavangaviṣṭaya udindrāśvamiṣṭaye

    10.12

    vibhaktāsi citrabhāno sindhorūrmā upāka ā . sadyo dāśuṣe kṣarasi pāhi viśvasmādrakṣaso arāvṇaḥ pra sma vājeṣu no 'va . tvāmiddhi nediṣṭhaṃ devatātaye āpiṃ nakṣāmahe vṛdhe tvaṃ purū sahasrāṇi śatāni ca yūthā dānāya maṃhase . ā purandaraṃ cakṛma vipravacasa indraṃ gāyanto 'vase

    10.13

    ā no bhaja parameṣvā vājeṣu madhyameṣu . śikṣā vasvo antamasya

    10.14

    ahaṃ sūrya ivājani cikidvi bhāti bhāsā bṛhatāsiknīmeti ruśatīmapājan madhorna pātrā prathamānyasmai pra stomā yantvagnaye

    10.15

    ahaṃ pratnena janmanā giraḥ śumbhāmi kaṇvavat . yenendraḥ śuṣmamiddadhe kṛṣṇāṃ yadenīmabhi varpasābhūjjanayanyoṣāṃ bṛhataḥ piturjām . ūrdhvaṃ bhānuṃ sūryasya stabhāyandivo vasubhiraratirvi bhāti aśva na gīrbhī rathyaṃ sudānavo marmṛjyante devayavaḥ . ubhe toke tanaye dasma vispate parṣi rādho maghonām

    10.16

    ye tvāmindra na tuṣṭuvurṛṣayo ye ca tuṣṭuvuḥ . mamedvardhasva suṣṭutaḥ bhadro bhadrayā sacamāna āgātsvasāraṃ jāro abhyeti paścāt . supraketairdyubhiragnirvitiṣṭhanruśadbhirvarṇairabhi rāmamasthāt

    10.17

    ye devatrā ya āyuṣu tebhirno mahayā giraḥ kayā te agne aṅgira ūrjo napādupastutim . varāya deva manyave tvāmavasyurā cake

    10.18

    pra sa viśvebhiragnibhiragniḥ sa yasya vājinaḥ . tanaye toke asmadā samyaṅvājaiḥ parīvṛtaḥ dāśema kasya manasā yajñasya sahaso yaho . kadu voca idaṃ namaḥ

    10.19

    tvaṃ no agne agnibhirbrahma yajñaṃ ca vardhaya . tvaṃ no devatātaye rāyo dānāya codaya adhā tvaṃ hi naskaro viśvā asmabhyaṃ sukṣitīḥ . vājadraviṇaso giraḥ

    10.20

    sa tvaṃ no vīra vīryāya codaya ā tvāmanaktu prayatā haviṣmatī yajiṣṭhaṃ barhirāsade kayā stotṛbhya ā bhara

    10.21

    abhyabhi hi śravasā tatardithotsaṃ na kaṃ cijjanapānamakṣitam . śaryābhirna bharamāṇo gabhastyoḥ acchā hi tvā sahasaḥ sūno aṅgiraḥ srucaścarantyadhvare . ūrjo napātaṃ ghṛtakeśamīmahe 'gniṃ yajñeṣu pūrvyam

    10.22

    ajījano amṛta martyāya amṛtasya dharmannamṛtasya cāruṇaḥ . sadāsaro vājamacchā saniṣyadat

    10.23

    pra rādhāṃsi codayate mahitvanā acchā yajñāso namasā purūvasuṃ purupraśastamūtaye indraṃ samīke vanino havāmaha indraṃ dhanasya sātaye

    10.24

    upo harīṇāṃ patiṃ rādhaḥ pṛñcantamabravam . nūnaṃ śrudhi stuvato aśvyasya agniṃ sūnuṃ sahaso jātavedasaṃ dānāya vāryāṇām . dvitā yo bhūdamṛto martyeṣvā hotā mandratamo viśi indro mahnā rodasī paprathacchava indraḥ sūryamarocayat . indre ha viśvā bhuvanāni yemira indre suvānāsa indavaḥ

    10.25

    na hyāṅ3ga purā ca na jajñe vīratarastvat . na kī rāyā naivathā na bhandanā

    10.26

    patiṃ vo aghnyānāṃ dhenūnāmiṣudhyasi tūrṇī rathaḥ sadā navaḥ muhyantvanye abhito janāsa ihāsmākaṃ maghavā sūrirastu

    10.27

    abhi prayāṃsi vāhasā dāśvāṃ aśnoti martyaḥ . kṣayaṃ pāvakaśociṣaḥ

    10.28

    sāhvānviśvā abhiyujaḥ kraturdevānāmamṛktaḥ . agnistuviśravastamaḥ

    10.29

    udvā siñcadhvamupa vā pṛṇadhvamādidvo deva ohate bhadrā uta praśastayaḥ dhārā pṛṣṭhasya rocate punāno aruṣo hariḥ . viśvā yadrūpā pariyāsyṛkvabhiḥ saptāsyebhirṛkvabhiḥ

    10.30

    taṃ hotāramadhvarasya pracetasaṃ vahniṃ devā akṛṇvata . dadhāti ratnaṃ vidhate suvīryamagnirjanāya dāśuṣe bhadraṃ manaḥ kṛṇuṣva vṛtratūrye yenā samatsu sāsahiḥ . ava sthirā tanuhi bhūri śardhatāṃ vanemā te abhiṣṭaye prācīmanu pradiśaṃ pāti cekitatsaṃ raśmibhiryatate darśato ratho daivyo darśato rathaḥ . agmannukthāni pauṃsyendraṃ jaitrāya harṣayata . vajraśca yadbhavatho anapacyutā samatsvanapacyutā

    10.31

    tvaṃ ha tyatpaṇīnāṃ vido vasu saṃ mātṛbhirmarjayasi sva ā dama ṛtasya dhītibhirdame . parāvato na sāma tadyatrā raṇanti dhītayaḥ . tridhātubhiraruṣībhirvayo dadhe rocamāno vayo dadhe

    10.32

    upoṣu jātamāryasya vardhanamagniṃ nakṣantu no giraḥ asme dehi jātavedo mahi śravaḥ nṛvatkṛṇuhyūtaye

    10.33

    yasmādrejanta kṛṣṭayaścarkṛtyāni kṛṇvataḥ . sahasrasāṃ medhasātāviva tmanāgniṃ dhībhirnamasyata sa idhāno vasuṣkaviragnirīḍenyo girā . revadasmabhyaṃ purvaṇīka dīdihi

    10.34

    pra daivodāso agnirdeva indro na majmanā . anu mātaraṃ pṛthivīṃ vi vāvṛte tasthau nākasya śarmaṇi kṣapo rājannuta tmanāgne vastorutoṣasaḥ . sa tigmajambha rakṣaso daha prati

    10.35

    āre bādhasva ducchunām agniṃ vo duryaṃ vaca stuṣe śūṣasya manmabhiḥ vidā kāmasya venataḥ

    10.36

    agnirṛṣiḥ pavamānaḥ pāñcajanyaḥ purohitaḥ . tamīmahe mahāgayam yaṃ janāso haviṣmanto mitraṃ na sarpirāsutim . praśaṃsanti praśastibhiḥ

    10.37

    agne pavasva svapā asme varcaḥ suvīryam . dadhadrayiṃ mayi yoṣam panyāṃsaṃ jātavedasaṃ yo devatātyudyatā . havyānyairayaddivi

    10.38

    ā devānvakṣi yakṣi ca vipraṃ hotāraṃ puruvāramadruhaṃ kaviṃ sumnairīmahe jātavedasam sumṛḍīkā bhavantu naḥ

    10.39

    taṃ tvā ghṛtasnavīmahe citrabhāno svardṛśam . devāṃ ā vītaye vaha tvāṃ dūtamagne amṛtaṃ yugeyuge havyavāhaṃ dadhire pāyumīḍyam. devāsaśca marttāsaśca jāgṛviṃ vibhuṃ viśpatiṃ namasā ni ṣedire

    10.40

    vītihotraṃ tvā kave dyumantaṃ samidhīmahi . agne bṛhantamadhvare vibhūṣannagna ubhayāṃ anu vratā dūto devānāṃ rajasī samīyase . yatte dhītiṃ sumatimāvṛṇīmahe 'dha smā nastrivarūthaḥ śivo bhava

    10.41

    viśvāsu dhīṣu vandya vāyoranīke asthiran śucī upa praśastaye

    10.42

    ā no agne rayiṃ bhara satrāsāhaṃ vareṇyam . viśvāsu pṛtsu duṣṭaram yasya tridhātvavṛtaṃ barhistasthāvasandinam . āpaścinni dadhā padam punāne tanvā mithaḥ svena dakṣeṇa rājathaḥ . ūhyāthe sanādṛtam

    10.43

    ā no agne sucetunā rayiṃ viśvāyupoṣasam . mārḍīkaṃ dhehi jīvase padaṃ devasya mīḍhuṣo 'nādhṛṣṭābhirūtibhiḥ . bhadrā sūrya ivopadṛk mahī mitrasya sādhathastarantī pipratī ṛtam . pari yajñaṃ ni ṣedathuḥ

    10.44

    tena jeṣma dhanaṃdhanam vacastaccinna ohate

    10.45

    yayā gā ākarāmahai senayāgne tavotyā . tāṃ no hinva maghattaye stotraṃ rādhānāṃ pate girvāho vīra yasya te . vibhūtirastu sūnṛtā

    10.46

    āgne sthūraṃ rayiṃ bhara pṛthuṃ gomantamaśvinam . aṅdhi khaṃ varttayā pavim ūrdhvastiṣṭhā na ūtaye 'sminvāje śatakrato . samanyeṣu bravāvahai

    10.47

    agne nakṣatramajaramā sūryaṃ rohayo divi . dadhajjyotirjanebhyaḥ

    10.48

    agne keturviśāmasi preṣṭhaḥ śreṣṭha upasthasat . bodhā stotre vayo dadhat

    10.49

    apāṃ retāṃsi jinvati ubhā karṇā hiraṇyayā

    10.50

    īśiṣe vāryasya hi dātrasyāgne svaḥpatiḥ . stotā syāṃ tava śarmaṇi abhyāramidadrayo niṣiktaṃ puṣkare madhu . avaṭasya visarjane

    10.51

    udagne śucayastava śukrā bhrājanta īrate . tava jyotīṃṣyarcayaḥ siñcanti namasāvaṭamuccācakraṃ parijmānam . nīcīnabāramakṣitam

    10.52

    mahatte vṛṣṇo abhicakṣyaṃ kṛtaṃ paśyema turvaśaṃ yadum

    10.53

    savyāmanu sphigyaṃ vāvase vṛṣnā na dāno asya roṣati . madhvā saṃpṛktāḥ sāragheṇa dhenavastūyamehi dravā piba

    10.54

    pāvakavarṇāḥ śucayo vipaścito 'bhi stomairanūṣata

    10.55

    ayaṃ sahasramṛṣibhiḥ sahaskṛtaṃ samudra iva paprathe . satyaḥ so asya mahimā gṛṇe śavo yajñeṣu viprarājye

    10.56

    tiraścidarye ruśame pavīravi tubhyetso ajyate rayiḥ

    10.57

    turaṇyavo madhumantaṃ ghṛtaścataṃ viprāso arkamānṛcuḥ . asme rayiḥ paprathe vṛṣṇyaṃ śavo 'sme svānāsa indavaḥ

    10.58

    śuciṃ ca varṇamadhi goṣu dhārya

    10.59

    sa no harīṇāṃ pata indo devapsarastamaḥ . sakheva sakhye naryo ruce bhava

    10.60

    sanemi tvamasmadā adevaṃ kaṃ cidatriṇam . sāhvāṃ indo pari bādho apa dvayum

    10.61

    sindhoru 'cchvāse patayantamukṣaṇaṃ hiraṇyapāvāḥ paśumapsu gṛbhṇate

    10.62

    vipaścite pavamānāya gāyata mahī na dhārātyandho arṣati . ahirna jūrṇāmati sarpati tvacamatyo na krīḍannasaradvṛṣā hariḥ

    10.63

    agrego rājāpyastaviṣyate vimāno ahnāṃ bhuvaneṣvarpitaḥ . harirghṛtasnuḥ sudṛśīko arṇavo jyotīrathaḥ pavate rāya okyaḥ