Systematic recapitulation, sphoṭa and kāla excursus, cosmogony, and colophon
Ancient Ṣimānanda Sanskrit26.c1
mahān ahaṃkāraḥ pañca tanmātrāṇi avyaktasaṃjñāni bhavanti mahacchabdena hairaṇyagarbho buddhirucyate | pradhānaṃ mūlamavyaktasaṃjñam | jñaḥ puruṣaḥ | etāni pañcaviṃśatitattvāni | tatra pradhānaṃ kāraṇameva na kāryam | mahadādayaḥ sapta pūrvapūrvasya kāryāṇi uttarottarasya kāraṇāni | indriyāṇyekādaśa pañca mahābhūtāni kāryāṇyeva na kāraṇāni |
26.c2
puruṣastu na kāryaṃ na vā kāraṇam | taduktam mūlaprakṛtirityādi | mahān ahaṃkāraḥ pañca tanmātrāṇi sapta prakṛtivikṛtayaḥ | pradhānād buddhirjāyata iti pradhānavikāraḥ saivāhaṅkāraṃ janayatīti prakṛtiḥ ahaṅkāro 'pi buddherjāyata iti vikṛtiḥ so 'pi ekādaśendriyāṇi pañca tanmātrāṇi janayatīti prakṛtiḥ ||
26.c3
tatra śabdatanamātramahaṃkārājjāyata iti vikṛtistasmādākāśaṃ jāyata iti śabdatanmātraṃ prakṛtiḥ | tathā sparśatanmātramahaṃkārājjāyata iti vikṛtiḥ tadeva vāyuṃ janayatīti prakṛtiḥ | evaṃ rūpatanmātramahaṃkārājjāyata iti vikṛtiḥ tadeva tejo janayatīti prakṛtiḥ | rasatanmātramahaṅkārājjāyata iti vikṛtistadevāmbho janayatīti prakṛtiḥ | tathā gandhatanmātramahaṃkārājjāyata iti vikṛtiḥ tadevāvaniṃ janayatīti prakṛtiḥ ||
26.c4
etāni pañca tanmātrāṇi sūkṣmabhūtāni sthūlabhūtānāṃ kāraṇāni ṣoḍaśakaśca vikāraḥ | pañca buddhīndriyāṇi pañca karmendriyāṇi ekādaśaṃ manaḥ pañca mahābhūtāni eṣa ṣoḍaśako gaṇo vikāra eva na prakṛtiḥ | puruṣastu nobhayamityarthaḥ ||
26.c5
pratyakṣānumānaśabdarūpaṃ trividhaṃ pramāṇam | tatra pratyakṣaṃ tāvat śrotrādipañcakaṃ lokocitaśabdādiguṇagrāhakam | anumānaṃ cāpratyakṣārthagrāhakaṃ dhūmādi | śabdastāvat trividho bhavati vāgindriyaviṣayaḥ śrotraviṣayo buddhimātraviṣayaśca | teṣu kaṇṭhatālvādisthalāvacchinnaḥ śabdo vāgīndriyaviṣayaḥ tatkāryatvāt vāgindriyavyavahitaśrotrasthaśca śabdataḥ śabdaḥ śrotrasya viṣayastadgrāhyatvāt | ghaṭa ityādipadāni tu buddhimātrasya viṣayaḥ vakṣyamāṇayuktyā buddhimātragrāhyatvāt ||
26.c6
tāni padānyevārthasya karaṇatvāt sphoṭa ityucyate | taddi padaṃ vāgindriyoccāryapratyekavarṇebhyo 'tiriktaṃ varṇānāmāśutaravināśitayā melanābhāvenaikaṃ padamiti vyavahāragocaratvāsambhavāt arthasmārakatvāsambhavācca |
26.c7
asya ca sphoṭasya kāraṇamekaḥ prayatnaviśeṣaḥ prayatnabhedenoccāraṇe sati ekapadavyavahārābhāvādarthāpratyayācca tasya ca sphoṭasya vyañjaka ānupūrvīviśiṣṭatayā antyavarṇapratyayaḥ ataśca buddhereva sphoṭagrāhakatvam ānupūrvyā buddhyaiva grahaṇasambhavena sāmānādhikaraṇyapratyāsattyaivānupūrvīpratyayasya sphoṭākhyapadābhivyaktihetutve lāghavāt |
26.c8
ata eva sphoṭaḥ śrotreṇa grahītuṃ na śakyate ghottaraṭatvādirarūpiṇyā ānupūrvyāḥ śrotreṇa grahaṇāsambhavāt āśutaravināśitayā varṇānāṃ melanāsambhavāt pūrvapūrvavarṇasaṃskārāṇāṃ tatsmṛtīnāṃ cāntaḥkaraṇaniṣṭhānāmantaḥkaraṇasahakāritvasyaivaucityāditi |
26.c9
syādetat sphoṭavyañjakasyānupūrvīviśiṣṭacaramavarṇasyaiva padatvamarthapratyāyakatvaṃ vā 'stu alaṃ sphoṭena taddhetoreva tadastviti nyāyāt | etadeva sāṃkhyasūtreṇoktaṃ pratītyapratītibhyāṃ na sphoṭātmakaḥ śabda iti | ekatvapratyayo 'pyānupūrvīviśiṣṭacaramavarṇasyaikatvenopapadyate ||
26.c10
atrocyate | evaṃ satyavayavyucchedaprasaṅgaḥ | asamavāyikāraṇasaṃyogaviśeṣāvacchinnānāmavayavānāmeva jalādyāharaṇahetutvakalpanāyāṃ lāghavāt taddhetoreva tadastviti nyāyasāmyāt eko ghaṭa ityādipratyayānāmapyekaṃ vanamityādipratyayavadupapatteḥ |
26.c11
atha paramāṇūnāṃ tatsaṃyogānāṃ cātīndriyatayā tadrūpatve 'vayavinaḥ pratyakṣānupapattirityādikamavayavisādhakamiti cet tulyaṃ sphoṭe 'pi ānupūrvyāḥ kṣaṇādyatīndriyaghaṭitatayā ānupūrvīviśiṣṭacaramavarṇātmakatve padasya pratyakṣānupapattirityādikaṃ sphoṭasādhakamiti |
26.c12
api ca sphoṭaśabdo 'smābhiḥ śrutipramāṇenaiva svargādivat kalpyate ityatastatra laukikapramāṇābhāve 'pi na kṣatiḥ ||
26.c13
tathāhi praṇavasyākārokāramakārarūpamātrātrayaṃ brahmādidevatātrayātmakamuktvā praṇavaṃ devatātrayātiriktaparabrahmātmakaṃ caturthamātrāṃ śrutaya āmananti | sā caturthī mātrā varṇatrayādatiriktaḥ sphoṭa eva sambhavati saiva cārddhamātretyucyate rāśivadavibhaktayorvarṇapadayorvarṇā ekamarddhaṃ padaṃ cānyadarddhamityupapadyate |
26.c14
yathā cāvayavebhyo vivicyāvayavī na vyavahāryo bhavati evameva pratyekavarṇebhyo vivicya padamuccārayituṃ na śakyata iti | ataḥ smaryate "arddhamātrā sthitā nityā yānuccāryā viśeṣata" iti ||
26.c15
nanu syādevamarddhamātropapattiḥ | nādabindostu kiṃ svarūpam ucyate | praṇave uccāryamāṇe śaṅkhanādaveṇunādādivadyaḥ svaraviśeṣo bhavati sa nādaḥ yā ca nādasyoparamāvasthā atisūkṣmā sā śūnyatulyatayā bindurucyata iti | tasmādavayavebhyo 'vayavīva varṇebhyo 'tiriktaṃ padaṃ tadeva sphoṭa iti siddham | nanvevaṃ vākyamapi sphoṭaḥ syāditi cenna bādhakābhāve satīṣyatāmiti dik ||
26.c16
śabdastāvat yathodeṣṭṛpuruṣavākyalakṣaṇaḥ indro devarāḍityādiḥ | arthāpattisambhavābhāvaitihyapratibhopamānāni yadi pramāṇāni tarhyatraivāntarbhāvyāni na pṛthak | prakṛtipuruṣau vidyamānāvapi nopalabhyete sūkṣmatvāt yathākāśe dhūmoṣmanīhāraparamāṇavaḥ santo 'pi nopalabhyante | mahadādikāryadarśanena tatkāraṇamiva pradhānamanumīyate |
26.c17
triguṇapradhānajanyaṃ mahadādikāryaṃ kiñcitprakṛtisadṛśaṃ kiñcidvikṛtisadṛśaṃ loke ubhayathā puttrarūpakāryadarśanāt | tacca kāryaṃ sat nāsat na sadasat nānirvacanīyam atyantāsattve sikatābhyo 'pi tailamutpadyeta | anyau ca pakṣau viruddhāveva avyaktasañjñaṃ pradhānaṃ svatantraṃ vyāpi nityaṃ ca vyaktasañjñaṃ kāryamasvatantramavyāpi anityaṃ ca | puruṣaḥ svatantro vyāpī nityaśca |
26.c18
trayāṇāṃ lokānāṃ kāraṇaṃ pradhānaṃ taccaikaṃ lāghavāt | pralayakāle mahadādikāryaṃ pradhāne līyate | tacca pradhānaṃ sattvarajastamomayam | guṇatrayasāmyāvasthā prakṛtiḥ | pradhānamacetanaṃ puruṣastu cetanaḥ | vyaktapradhānavilakṣaṇaḥ śuddho guṇarahitaḥ | kāryasya sukhaduḥkhamohajanakatvena tatra kāraṇībhūtāni sattvarajastamāṃsi anumeyāni |
26.c19
dṛṣṭaṃ ca yathākramaṃ bhartṛsapatnīviṭeṣu sukhaduḥkhamohajanakatvaṃ kāminyāḥ | triguṇamaye 'pi kārye yadā sattvamudriktaṃ bhavati janādṛṣṭāt tadā rajastamasī abhibhūya svakāryaṃ sukhaṃ janayati | evaṃ yadā raja udriktaṃ bhavati tadā sattvatamasī abhibhūya svakāryaṃ janayati duḥkham | evaṃ yadā tama udriktaṃ bhavati tadā sattvarajasī abhibhūya svakāryaṃ mohaṃ janayati ||
26.c20
duḥkhaṃ trividham ādhyātmikādhibhautikādhidaivikabhedāt | tathāhi tatra ādhyātmikaṃ dvirūpaṃ śārīraṃ mānasaṃ ceti | śārīraṃ tāvat vātapittaśleṣmaviparyayakṛtaṃ jvarātīsārādi | mānasaṃ tu priyaviyogāpriyasaṃyogādijam | ādhibhautikaṃ tu caturddhābhūtagrāmanimittaṃ paśupakṣimṛgamanuṣyasarīsṛpadaṃśayūkāmatkuṇasthāvarebhyo jarāyujāṇḍajasvedajodbhijjebhyo jāyate | divaḥ prabhavati taddaivaṃ tadadhikṛtya yajjāyate tadādhidaivikaṃ śītoṣṇavātavarṣāśanipātajam |
26.c21
samuditatantavaḥ paṭamiva guṇasamudāyātmakaṃ pradhānam mahadādikāryaṃ janayati | ekarasamapi yathā ākāśasalilaṃ vāpyādau patitaṃ sat vāpyādisaṃśleṣāt rasāntaramāpadyate tathā ekarūpādapi pradhānāddevādayaḥ krameṇa sukhino duḥkhino atyantamūḍhāśca bhavanti |
26.c22
tathā sattvautkaṭyādrajastamasoraudāsīnyāddevāḥ atyantaṃ sukhinaḥ | rajasa autkaṭyāt sattvatamasoraudāsīnyānmanuṣyāḥ atyantaṃ duḥkhinaḥ | tamasa autkaṭyāt sattvarajasoraudāsīnyāttiryañcaḥ atyantaṃ mūḍhāḥ | mahadādisaṅghātaḥ bhoktṛsāpekṣaḥ bhogyatvāt paryaṅkavat | mahadādisaṅghaḥ parādhīnaḥ acetanatvāt mālāvat | evaṃ puruṣo 'numīyate | sa ca nānā janmamaraṇakaraṇānāṃ pratyekaṃ bhedāt |
26.c23
ayamarthaḥ | ekasya maraṇe sarve mriyeran yadyeka eva ātmā syāt ekasya ca janmani sarve jāyeran ekasya karaṇavaikalye sarve karaṇavaikalyavantaḥ syuḥ | na caivaṃ dṛśyate tasmānnānā | pañcaviṃśatitattvagocarasamyagjñānāt puruṣasya kaivalyaṃ bhavati | taccānyatvaṃ pradhānādibheda iti yāvat |
26.c24
avivekāt saṃsāraḥ vivekāt kaivalyam | arthataḥ akhyātivādāṅgīkāraḥ | ata eva idaṃ rajatamiti jñānaṃ na bhramaḥ kiṃtu svarūpataḥ arthataśca aviviktaṃ jñānadvayam | yasya yādṛśamidaṃ rajatamiti rajatajñānaviṣayībhūtaṃ tasya tādṛśameva jagaditi nirṇayaḥ ||
26.c25
ata eva vastutastāttviko 'nyathābhāvaḥ pariṇāma ityeva lakṣaṇalakṣitaḥ pariṇāmo 'ṅgākṛtaḥ sa ca puruṣaḥ pratiśarīraṃ nānetyatrādi sma avikāritvāt | vastuto 'karttā muktavat sākṣivadudāsīnaḥ | sattvarajastamāṃsi kartḥṇi karmāṇyapi bhavanti | akarttā 'pi puruṣaḥ kartteva vyavahriyate | acoraścoraiḥ saha dhṛtaścora eva | guṇābhedāt prakṛtiḥ kartrī na puruṣaḥ |
26.c26
darśanaśaktimataḥ kriyāśaktirahitasya puruṣasya pradhānena saha saṃyogaḥ mahadādibhūtaparyantaṃ pradhānaṃ draṣṭum | darśanaśaktirahitasya kriyāśaktimataḥ pradhānasyāpi puruṣeṇa saṃyogaḥ mokṣārthaṃ puruṣasya bhinnatvena vyaktāvyaktapuruṣajñāne jāte pradhānasya mokṣo bhavati |
26.c27
nityasukhopalabdhirmokṣa iti cedupalabdherapi nityānityavivekagrastatvādasāram | na ca nityasukhagocarasyāvidyādiyatkiñcidāvaraṇabhaṅga eva puruṣārtho vācyaḥ sukhānubhavasyaiva puruṣārthatvāccaitanyanityatvenāvaraṇasyāpi asambhavācca | mokṣe paramānandaśrutismṛtayastu mokṣaśāstraparibhāṣāmātrā |
26.c28
duḥkhamevāsti na sukhaṃ yasmāt tadupalabhyate / duḥkhārttasya pratīkāre sukhasañjñā vidhīyate // duḥkhaṃ kāmasukhāpekṣā sukhaṃ duḥkhātyayaḥ smṛtaḥ //
26.c29
ityādismṛtibhirduḥkhanivṛttireva sukhatvena paribhāṣitā | sāṃkhyasūtramapi duḥkhanivṛttirgauṇa iti vimuktipraśaṃsā mandānāmiti ca | ānandāvāptistu gauṇamokṣo brahmaloke bhavati iti paścāt kṛtārthayoḥ pradhānapuruṣayorviyogo bhavati andhapaṅgusaṃyogavat |
26.c30
tathāhi ekaḥ paṅguraparaścāndhaḥ dvāvapyetau duṣṭe pathi gacchantau mahatā sārthena saha daivādbandhubhiḥ parityaktau yathāyogaṃ gamanaśaktidarśanaśaktirahitau darśanārthaṃ gamanārthaṃ ca saṃyuktau bhavataḥ | tathā cāndhena paṅguḥ skandhamāropitastaddarśitamārgeṇāndho yāti paṅguścāndhaskandhārūḍhaḥ san yāti | paścāt svasvadeśaprāptyanantaraṃ kṛtārthau santau viyuktau bhavataḥ |
26.c31
tathā ca pradhānaṃ puruṣasya mokṣaṃ kṛtvā nivarttate | puruṣo na pravarttate nāpi nivarttate | draṣṭā bhoktā ca puruṣaḥ | bhogaścidavasānatā lakṣaṇaḥ | na kriyāveśātmā sa ca puruṣaḥ anādyavivekāt saṃsarati | sacchāstraśravaṇena gurvanugraheṇa ca nirvicikitso vivekajñāne jāte mucyate | prakṛtipuruṣasaṃyogāt saṃsāraḥ sañjāyate |
26.c32
strīpuruṣasaṃyogādapatyamiva prakṛtermahattatvaṃ jāyate | mahattatvādahaṅkāro jāyate | sa ca trividhaḥ vaikāriko bhūtādistaijasaśca | yo hi vaikarikaḥ sa eva sāttvikaḥ yo bhūtādiḥ sa eva tāmasaḥ | yo hi taijasaḥ sa eva rājasaḥ tatra vaikārikādahaṅkārādekādaśendriyāṇi tadabhimāninyo devatāśca jāyante | bhūtādeścāhaṃkārāt tanmātrāṇi jāyante taijasādahaṃkārādekādaśendriyagaṇastanmātrapañcakaṃ ca jāyate |
26.c33
etadgaṇadvayasya yathāsaṃkhyaṃ vaikārikādbhūtādeścāhaṃkārājjātatvāt kathaṃ punarutpattirucyata iti cecchṛṇu |
26.c34
yadā rajastamasī abhibhūya sattvaguṇa utkaṭo vaikarikasañjñāṃ labhamāno 'haṃkāro 'pravṛttidharmā taijasāhaṃkāraṃ sahāyīkṛtya pravṛttidharmāṇyekādaśendriyāṇi janayati tadā tāni svasāhāyyacchalamadhigamya taijasasvarūpeṇāpi kṛtānītyucyate |
26.c35
yadā ca sattvarajasī abhibhūya tamoguṇotkaṭo bhūtādistaijasāhaṃkārasya rūpaṃ sahāyīkṛtya tanmātrapañcakaṃ pravṛttidharmakaṃ karoti tadā tattanmātrapañcakaṃ svasāhāyyenaiva taijasenāpi kṛtamityucyate tasmāt pravṛttidharmakāt tattanmātrapañcakād bhūtapañcakamutpadyate | eṣa pariṇāmakramaḥ | vaikārikādekādaśendriyāṇi bhūtādestanmātrapañcakamiti ||
26.c36
ayamarthaḥ | vaikārikasya bhūtādeśca svasvapravṛttidharmakakāryadvayasya yathāsaṃkhyaṃ janane taijasāhaṃkārasya sāhāyyam | taijasāhaṃkārasya sāhāyyakaraṇādeva etadgaṇadvayalakṣaṇakakāryasya pravṛttidharmakatvam | buddhijanakānīndriyāṇi buddhīndriyāṇi tāni cakṣuḥśrotraghrāṇarasanatvagindriyāṇi | teṣāṃ ca viṣayāḥ rūpaśabdagandharasasparśāḥ | karma kurvantīti karmendriyāṇi tāni ca vākpāṇipādapāyūpasthāni | teṣāṃ ca viṣayāḥ vāgvadanādānagamanotsargānandāḥ |
26.c37
mano buddhīndriyaṃ karmendriyaṃ ca yato buddhīndriyāṇāṃ vṛttiṃ saṃkalpayati karmendriyāṇāṃ ca ata ubhayātmakaṃ manaḥ | mano 'pi vibhu dharmādharmavāsanāśrayataḥ pratipuruṣamantaḥkaraṇaṃ nityamākāśavat | na ca prakṛtidharmā eva santvadṛṣṭādaya iti vācyam anyaniṣṭhādṛṣṭādibhiranyatra sukhaduḥkhādyutpāde 'tiprasaṅgāt |
26.c38
tacca nāṇu saṃbhavati yogināṃ sarvāvacchedena ekadā 'khilasākṣātkārāsambhavāt | na ca yogināṃ yogajadharma eva pratyāsattiḥ syāt saṃyogasaṃyuktasamavāyādilaukikapratyāsattyaivopapattau sannikarṣāntarakalpane mānābhāvāt gauravācca anyonyavyabhicārācca | sākṣātkāreṣvavāntarajātikalpane jātisāṅkaryāt atigauravācca |
26.c39
yogimate sarvārthagrahaṇasamarthasyāntaḥkaraṇasya tamaākhyāvaraṇabhaṅga eva yogajadharmādibhiḥ kriyate suṣuptau tamaso vṛttipratibandhakatvasiddheriti nāpyantaḥkaraṇaṃ madhyamaparimāṇamātraṃ sambhavati pralaye vināśenādṛṣṭādyādhāratānupapatteḥ ataḥ pariśeṣato 'ntaḥkaraṇaṃ vibhveva sidyati taduktam |
26.c40
cittākāśaṃ cidākāśamākāśaṃ ca tṛtīyakam / dvābhyāṃ śūnyatamaṃ viddhi cidākāśaṃ varānane //
26.c41
syādetat | antaḥkaraṇasya vibhutve paricchinnavṛttilābhasyāvaraṇenopapattāvapi lokāntaragamanādikaṃ nopapadyate | ata eva sāṃkhyasūtram "na vyāpakaṃ manaḥ karaṇatvā"diti | tadgatiśruteriti veti kiṃ caivaṃ sati lāghavāt caitanyasyaivāvaraṇakalpanamucitaṃ kimarthaṃ vibhvantaḥkaraṇaṃ parikalpyate tatra jñānapratibandhakamāvaraṇaṃ kalpyate ||
26.c42
atrocyate | gatiśrutistāvat ātmanīvāntaḥkaraṇe 'pi prāṇendriyādyupādhinopapadyate kāryakāraṇarūpeṇāntaḥkaraṇadvaitāt | kāryāntaḥkaraṇasya svato 'pi gatirupapadyate kāryakāraṇarūpeṇāntaḥkaraṇadvaitaṃ ca sāṃkhyairapyeṣṭavyam kevalakāryatve 'ntaḥkaraṇadharmatvaṃ dharmādīnāmiti sāṃkhyasūtrānupapatteḥ |
26.c43
kevalanityatve ca mahadādyutpattisūtrānupapatteḥ yattūktaṃ caitanyasyaivāvaraṇakalpanaṃ yuktamiti tadayuktam | kūṭasthacaitanyasya jñānapratibandharūpāvaraṇāsambhavāt | na ca caitanyasyārthasambandha eva pratibimbādirūpe pratibandhakaṃ kalpanīyamiti vācyam evamapyātmadarśanānupapatteḥ karaṇadvāraṃ vinā svasmin pratibimbādirūpeṇa svasvasambandhāsambhavāt |
26.c44
api ca icchākṛtyādyādhāratayā 'ntaḥkaraṇe siddhe svapnādāvantardṛśyamānaghaṭādayo 'pi tasyaiva pariṇāmāḥ kalpyante kāryakāraṇayoḥ sāmānādhikaraṇyaucityāt | evaṃ ca ghaṭādyākārapariṇatāścaitanye bhāsante tadavibhāgenaiva bāhyaghaṭādikaṃ bhāsate 'tastādṛśapariṇāmapratibandhakamevāvaraṇaṃ tatraiva yuktaṃ kiñca bāhyakaraṇasyāvaraṇadarśanenāntarāvaraṇasyāpi karaṇaniṣṭhatvaṃ cānumīyate ātmano 'nāvṛtatvaṃ śrutismṛtibhyāṃ ceti |
26.c45
nanvantaḥkaraṇasya vibhutve sati kathaṃ kāryatvaṃ syāditi cenna vibhvyā api ākaśaprakṛteḥ kāryākāśarūpaparicchinnapariṇāmavad guṇāntarasambhedenāntaḥkaraṇaprakṛterapi paricchinnāntaḥkaraṇarūpapariṇāmopapattiḥ śrutismṛtiprāmāṇyāccaitadiṣyata iti dik ||
26.c46
manasaḥ saṅkalpo viṣayaḥ | etānyekādaśa vaikṛtāhaṃkārājjātāni ityavādi smaiva buddhipratibimbitamarthaṃ puruṣa upalabhate | taduktaṃ buddhisthamarthaṃ puruṣaścetayate | ahaṃ dharmaṃ kariṣyāmītyadhyavasāyo buddherlakṣaṇam | dharmo jñānaṃ virāgaḥ aiśvaryametat sāttvikabuddheḥ | tadviparītamavirāgādi tāmasam ||
26.c47
pañcaviṃśatitattvaireva jagadvyāptaṃ na nyūnairnādhikaiśca vatsavivṛddhinimittaṃ kṣīrasyeva ajñasyāpi pradhānasya puruṣamokṣārthaṃ pravṛttirucitaiva |
26.c48
liṅgaśarīraṃ tu buddhyahaṃkāramanobuddhīndriyakarmendriyapañcatanmātrāṇāmaṣṭādaśānāṃ samudāyaḥ trayoviṃśatitattvamadhye pañcabhūtāni varjayitvā ahaṃkāraṃ ca buddhau praveśya saptadaśakaṃ liṅgaśarīrasañjñaṃ bhavati vahnerindhanavadātmano 'bhivyaktisthānavāt |
26.c49
tacca sarvapuruṣāṇāṃ sargādāvutpadya prākṛtapralayaparyantaṃ tiṣṭhati tena caiveha lokaparalokayoḥ saṃsaraṇaṃ jīvānāṃ bhavati | prāṇaśca buddhereva vṛttibheda ityato na liṅgaśarīrāt pṛthaṅ nirdiśyate tasya ca liṅgaśarīrasya sūkṣmāṇi pañca bhūtāni āśrayaścitrādivadāśrayaṃ vinā paramasūkṣmasya lokāntaragamanāsambhavāt ||
26.c50
idaṃ ca liṅgaśarīramādau svayaṃbhuva upādhibhūtamekameva jāyate tasyaiva virāḍākhyavakṣyamāṇasthūlaśarīravat tataśca vyaṣṭijīvānāmupādhibhūtāni vyaṣṭiliṅgaśarīrāṇi tadaṃśabhūtāni tato vibhajyante | piturliṅgaśarīrāt puttraliṅgaśarīravat | taduktaṃ sūtrakāreṇa | vyaktibhedaḥ karmaviśeṣāditi manunāpyuktam |
26.c51
teṣāṃ tvavayavān sūkṣmān ṣaṇṇāmapyamitaujasām / sanniveśyātmamātrāsu sarvabhūtāni nirmame // iti /
26.c52
ṣaṇṇāmiti ṣaḍindriyaṃ samastaliṅgaśarīropalakṣakam tathā ca svayambhūḥ svaliṅgaśarīrāvayavān sūkṣmānalpān ātmamātrāsu svāṃśacetaneṣu saṃyojya sarvaprāṇinaḥ sasarjjetyartha iti liṅgaśarīram |
26.c53
sthūlaśarīrotpattistu daśaguṇitamahattattvamadhye 'haṃkārastasyāpi daśaguṇitasya madhye vyomno 'pi daśaguṇitasya madhye vāyurvāyorapi daśaguṇitasya madhye tejastejaso 'pi daśaguṇitasya madhye jalaṃ jalasyāpi daśaguṇitasya madhye pṛthivī samutpadyate saiva ca sthūlaśarīrasya bījaṃ tadeva ca pṛthivīrūpaṃ bījamaṇḍarūpeṇa pariṇamate tasyāpi daśaguṇitāṇḍarūpasya pṛthivyāvaraṇasya madhye caturdaśabhuvanātmakaṃ svayambhuvaḥ sthūlaśarīraṃ tatsaṃkalpādevotpadyate tenaiva śarīreṇa svayambhūrnārāyaṇa ityucyate |
26.c54
taduktaṃ manunā svayambhuvaṃ prakṛtya | so 'bhidhyāya śarīrāt svāt sisṛkṣurvividhāḥ prajāḥ / apa eva sasarjādau tāsu vīryamavāsṛjat //
26.c55
tadaṇḍamabhavaddhaimaṃ sahasrāṃśusamaprabham / tasmin yajñe svayaṃ brahmā sarvalokapitāmahaḥ // sa vai śarīrī prathamaḥ sa vai puruṣa ucyate / ādikarttā sa bhūtānāṃ brahmāgre samavarttata //
26.c56
āpo nārā iti proktā āpo vai narasūnavaḥ / tā yadasyāyanaṃ pūrvaṃ tena nārāyaṇaḥ smṛtaḥ // ityādineti /
26.c57
tata eva cādipuruṣāt vyaṣṭipuruṣāṇāṃ vibhāgādante ca tatraiva layāt sa eva caika ātmeti śrutismṛtyorvyavahriyate ato na vyavahāraparatayā nārāyaṇa eva sarvabhūtānāmātmetyādiśrutismṛtivirodha iti |
26.c58
tataśca sa nārāyaṇo virāṭśarīrī svanābhikamalakarṇikāsthānīyasya sumerorupari caturmukhākhyaṃ svayaṃbhuvaṃ sṛṣṭvā taddvārānyānapi vyaṣṭiśarīriṇaḥ sthāvarāntān sasarja taduktam -
26.c59
taccharīrasamutpannaiḥ kāryaistaiḥ kāraṇaiḥ saha / kṣetrajñāḥ samajāyanta gātrebhyastasya dhīmataḥ // iti /
26.c60
yattu śeṣaśāyino nārāyaṇasya nābhikamalaśrotracakṣurādibhyaścaturmukhasyāvirbhāvaḥ śrūyate taddainyandinasargeṣveva kalpabhedena mantavyam | dainandinapralayeṣveva hi nārāyaṇaśarīre praviśyaikībhūya suptānāṃ devānāṃ caturmukhādikrameṇāvirbhāvaḥ śeṣaśāyinaḥ sakāśāt ghaṭate na tvādisargeṣu dainandinapralaya eva līlāvigraheṇa śayanāditi ||
26.c61
tadevaṃ saṃkṣepataścaturviṃśatitattvāni teṣāṃ sṛṣṭikṣayaṃ prayojanaṃ coktam | tatra yadyasmājjāyate tasya tadā ''pūraṇenaiva sthitiḥ tatastasya saṃhāro 'pi tatraiva bhavati | tathā ca bhārate |
26.c62
yadyasmājjāyate tattvaṃ tacca tatra pralīyate / līyante pratilomāni jāyante cottarottaram // iti /
26.c63
ete ca sṛṣṭisthitisaṃhārarūpāḥ sthūlā eva pariṇāmāścaturviṃśatitattvānāṃ kūṭasthapuruṣavivekāya pradarśitāḥ sūkṣmā apyanye pratikṣaṇapariṇāmā eteṣāṃ smaryante |
26.c64
nityadāhyaṅgabhūtāni bhavanti na bhavanti ca / kālenālakṣyavegena sūkṣmatvāt tanna gṛhyate // iti /
26.c65
atastu sarvaṃ jaḍavastu paramārthataḥ sarvadaivāsaducyate | tataśca tasmādvirajya ātmaiva paramārthasatyo duḥkhabhīrubhirdraṣṭavyaḥ taduktam |
26.c66
avyaktabījaprabhavo buddhiskandhamayo mahān / mahāhaṃkāraviṭapa indriyāṅkurakoṭaraḥ //
26.c67
mahābhūtapraśākhaśca viśeṣapratiśākhavān / sadāparṇaḥ sadāpuṣpaḥ śubhāśubhaphalodayaḥ //
26.c68
ājīvaḥ sarvabhūtānāṃ brahmavṛkṣaḥ sanātanaḥ / etajjñātvā ca tattvena jñānena paramāsinā // kṛtvā cākṣaratāṃ prāpya jahāti mṛtyujanmanī // iti /
26.c69
taduktaṃ - indriyāṇīndriyārthāśca nopasarpantyataḥ khalu / hīnaśca karaṇairdehī na dehaṃ punararhati // tasmātsarvātmakādrāgājjāyante sarvajantavaḥ // iti /
26.c70
narakādau viśeṣarāgābhāve 'pi sāmānyarāgasattvādrāgasya karmasahakāritvaṃ viṣākārambhe tadeva saktaḥ saha karmaṇaiti liṅgaṃ mano yatra niṣaktamasyeti śrutāvabhimānarāgadveṣādijanyasya viṣyavāsanākhyasaṅgasāmānyasyaiva janmādiviṣākārambhe sahakāritvasiddheḥ |
26.c71
yatra yatra mano dehī dhārayet sakalaṃ dhiyā / snehād dveṣād guṇādvāpi yāti tattatsarūpatām // iti smṛteḥ /
26.c72
so 'yaṃ pratinivṛttākṣo gurudarpaṇabodhitaḥ / svato 'nyāṃ vikriyāṃ mauḍhyādasthitāmañjasaikṣata //
26.c73
athāsau prakṛtirnāhamiyaṃ hi kaluṣātmikā / śuddhabuddhasvabhāvo 'hamiti tyajati tāṃ vidan //
26.c74
evaṃ dehendriyādibhyaḥ śuddhatvenātmani smṛte / nikhilā savikāreyaṃ tyak taprāyā hi carmavat //
26.c75
nanvanātmanyātmabuddhirūpā yā 'vidyā tasyāḥ kathamātmaviśeṣyakavivekajñānanāśyatvaṃ prakārādibhedāditi cet na tādṛśāvidyāyā anātmaviśeṣyakavivekadvāreṇātmaviśeṣyakavivekanāśyatvāditi |
26.c76
yacca yogena nirvikalpakamātmajñānaṃ jāyate | tadvivekajñānadvāraiva mokṣakāraṇaṃ bhavati na tu sākṣāt | avidyānivartakatvābhāvāt ahaṃ gauraḥ karttā sukhī duḥkhītyādijñānameva hyavidyā saṃsārānarthahetutayā śrutismṛtinyāyasiddhā tasyāśca nivarttikā nāhaṃ gaura ityādirūpā vivekakhyātireva bhavati samāne viṣaye grāhyābhāvatvaprakārakagrāhyābhāvajñānatvenaiva virodhāt anyathā muktinirvikalpakasyāpi idaṃ rajatamiti jñānavirodhitvāpatteḥ |
26.c77
kiñca yathoktābhāvajñāne grāhyajñānavirodhitvasyāvaśyakatayā nirvikalpajñānasya bhramanivartakatvaṃ na pṛthak kalpyate gauravāt ||
26.c78
api ca athāta ādeśo neti neti na hyetasmāditi netyanyat paramastītyādiśrutyā vivekopadeśāpekṣayottama upadeśo nāstītyucyate ||
26.c79
kṣetrakṣetrajñayorevamantaraṃ jñānacakṣuṣā / bhūtaprakṛtimokṣaṃ ca ye viduryānti te param //
26.c80
iti gītāvākyaiśca vivekajñānasyaiva mokṣahetutvamucyate 'to vivekajñānameva sākṣādavidyānivṛttyā mokṣahetuḥ |
26.c81
yogena kevalatmasākṣātkārastu yogyānupalabdhividhayopādhyādigatadharmābhāvamupādhyādibhedaṃ ca grāhayati tato 'vidyānivṛttiriti | etena sarvabhūteṣu samatājñānam ātmanaḥ sarvātmakatvādijñānaṃ ca śrutismṛtyorgīyamānaṃ vivekajñānasyaiva śeṣabhūtaṃ sarvadarśaneṣu mantavyam |
26.c82
jñānāntarāṇāṃ sākṣādabhimānānivartakatvāt brahmamīmāṃsāyāṃ tvayaṃ viśeṣo yatparamātmavivekaśeṣatvam | sāṃkhyaśāstre tu sāmānyātmavivekaśeṣatvamiti dik ||
26.c83
vivekakhyātestvavidyānāśakatvameva na tu śuktirajatavivekadarśina iva punarbhramadarśanāt pratibandhakatvaṃ dṛṣṭānte paṭalakāmādidoṣabāhulyāt punarujjīvanaṃ bhramasya | atra ca anātmanyātmābhimāne 'nādivāsanaiva doṣaḥ sarvāstikasaṃmataḥ jātamātrasyābhimāne doṣāntarānupalabdheḥ sā mithyājñānavāsanā yadā vivekakhyātiparamparājanyadṛḍhavāsanayonmūlitā tadaiva vivekasākṣātkāraniṣṭhocyate tatpūrvamavaśyaṃ vāsanāleśato mithyāṃśasya kasyāpyātmani bhānāt tasyāṃ ca vivekakhyātiniṣṭhāyāṃ jātāyāṃ na punarabhimānaḥ sambhavati vāsanākhyadoṣābhāvāditi |
26.c84
yadi tu buddhipuruṣayoranyonyapratibimbanādikamavivekakāraṇaṃ doṣa iṣyate tadā tu taṃ doṣaṃ bādhitvaiva vivekasākṣātkāra udita iti na tasya punarbhramahetutvaṃ phalabalena yogajadharmāsahakṛtasyaiva tasya doṣatvakalpanāsambhavāditi |
26.c85
yadyapi vivekapratiyogipadārthānāmāntyādviśeṣarūpeṇa vivekagraho na sambhavati tathāpi dṛśyatvapariṇāmitvādirūpaiḥ sāmānyavivekagrahasambhavāt prakṛtyādipadārthānāṃ viśiṣṭajñānābhāve 'pi sāmānyato vivekakhyātermokṣahetutvam | taduktam |
26.c86
ghaṭadraṣṭā ghaṭādbhinnaḥ sarvathā na ghaṭo yathā / dehadraṣṭā tadā dehī nāhamityādirūpataḥ // iti /
26.c87
ātmā vā are draṣṭavya ityatra tu na ātmano dṛśyatvaṃ vṛttivyāpyatve 'pi phalavyāpyatvarūpaṃ yattu bauddhairapi sukhaduḥkhādimattvenāpi buddhiranubhūyamānā svaprakāśatayā caitanyavyāpyā na bhavati yathā vedāntināmahamityanubhūyamāno 'pyātmā caitanyākhyaphalavyāpyo na bhavatītyucyate tanniḥpramāṇatvādupekṣyam |
26.c88
tatpradhānādisarge utpadyate | adharmavaśāt paśvādau dharmavaśāddevādau saṃsarati | atattvajñānādeva dharmādharmoparañjitaṃ pralayakāle pradhāne līyate | yadyapi pradhānapuruṣau vibhū tathāpi prakṛtireva liṅgavyavasthāṃ karoti |
26.c89
liṅgaṃ sūkṣmaiḥ paramāṇubhistanmātrairupacitaṃ mānuṣādiṣu vyavatiṣṭhate naṭavat yathā naṭaḥ svarūpeṇa eko 'pi veṣāntareṇa nānārūpaḥ tathā liṅgamudarāntaḥ praviśya hastī strī pumāniti bhavati pañcaviparyayasaṃjñā bhavati yathā tamo moho mahāmohastāmiśro 'ndhatāmiśra iti |
26.c90
dharmeṇa prājāpatyādyūrdhvalokaprāptiḥ | adharmeṇa paśvādiprāptirajñānena bandhaḥ pañcaviṃśatitattvajñānenāpavargaḥ | tacca tattvajñānaṃ guroḥ sakāśāt śāstraśravaṇenaitādṛśaṃ jāyate | tathāhi pradhānādanyaḥ puruṣaḥ anyā buddhiḥ anyo 'haṃkāraḥ anyāni tanmātrāṇi indriyāṇi pañcamahābhūtāni ceti |
26.c91
sarvaṃ kāryaṃ triguṇātmakamapi udriktaguṇāpekṣayā sāttvikādiśabdavyapadeśabhāk cetanaḥ puruṣaḥ nānāyoniṣu jarāmaraṇakṛtaṃ duḥkhaṃ cetayate prāpnotītyarthaḥ | yāvat tattvajñānena liṅgaśarīraṃ na nivarttate tāvat sthūlaṃ śarīraṃ pratijanma nūtanaṃ jāyate naśyati ca |
26.c92
svaprayojanābhāve 'pi pratyupakāranirapekṣaṃ sumitravat pradhānaṃ mahadādiviṣayabhūtaparyantaṃ kāryaṃ puruṣasya bhogāya mokṣāya cārabhate prakṛtiḥ puruṣasya bhedena buddhyahaṃkārādi darśayitvā nivarttate |
26.c93
yathā narttakī śṛṅgārādirasairhāsyādibhāvaiśca nibaddhagītādīni raṅgasya darśayitvā nivarttate kṛtārthatvāt tadvat | kiñca prakṛtirguṇavatī aguṇasya puṃsaḥ jagadyonibhāvena sukhaduḥkhamohātmakena śabdādiviṣayabhāvena vetyevaṃvidhairupakārairanupakāriṇaḥ puruṣasyopakurvatī paścādātmānaṃ prakāśya ahamanyā tvamanya iti nivartate sumitravat ātmanaḥ pratyupakāraṃ necchati |
26.c94
sargasya neśvaraḥ kāraṇaṃ na svabhāvo na kālaḥ kālo 'pi yogināṃ kṣaṇarūpa eva na tu nyāyavaiśeṣikayorivātmavadakhaṇḍo nitya eko lāghavāt sa eva tattadupādyavacchinnaḥ san kṣaṇamuhūrtādivatsarāntaṃ vyavahāraṃ karotīti | na tu kṣaṇanāmā pṛthak padārtho 'stīti ||
26.c95
sāṃkhyaistu dikkālāvākāśādibhya iti sūtritaṃ mahākālo vā kṣaṇādirvā pṛthak padārtho nāsti kintvākāśamevopādhibhirviśiṣṭaṃ kṣaṇādimahākālāntavyavahāraṃ kurute iti manyate |
26.c96
tadetanmatadvayamapyasamañjasamityāha yogī sthireṇa kenāpyupādhinā mahākālākāśābhyāṃ kṣaṇavyavahārasyāsambhavāt | tathāhi uttaradeśasaṃyogāvacchinnā paramāṇvādikriyā anyadvā etādṛśaṃ kiñcinmahākālākāśayoḥ kṣaṇarūpatāyāmupādhiḥ parairiṣyate tatra uktaṃ saṃyogaviśiṣṭakriyādikaṃ cet viśeṣyaviśeṣaṇatatsambandhamātraṃ tarhi trayāṇāmaparaiḥ sthiratvābhyupagamāt na taiḥ kṣaṇavyavahāraḥ sambhavati
26.c97
yadi ca tattebhyo 'tiriktamiṣyate na tu tanmahākāla ākāśaṃ vā tenaiva kṣaṇavyavahāropapattau tadavacchinnasyānyasya kṣaṇavyavahārahetutvakalpanāvaiyarthyāt sa ca viśiṣṭādirāsthiraḥ kṣaṇaḥ prakṛterevātibhaṅguraḥ pariṇāmaviśeṣa ityato na prakṛtipuruṣātiriktatvāpattiḥ |
26.c98
tasyaiva kṣaṇasya pracayaviśeṣairmuhūrtāhorātrādirdviparārddhāntavyavahāro bhavati natvakhaṇḍo mahākālo 'sti pramāṇābhāvāt adyatyādivyavahāraḥ kṣaṇapracayenaiva kālanityatvaśrutismṛtayastu pravāhanityatāparā iti tasmādāvaśyakatvāt kṣaṇātmaka eva kālo nākhaṇḍo mahākālo 'sti nāpyākāśaṃ kālavyavahāraheturiti kiṃ tu pradhānam |
26.c99
puruṣo na badhyate na mucyate nāpi saṃsaratīti kiṃ tu nānāśrayā prakṛtireva tatheti sarvaṃ samañjasam ||
26.colophon
iti kānyakubjaśrīṣimānandadīkṣitaviracitaṃ sāṃkhyatattvavivecanaṃ samāptam ||