Kāṇḍa 17
Ancient Anonymous (Vedic) Sanskrit17.1.1
satyaṃ bṛhad ṛtam ugraṃ dīkṣā tapo brahma yajñaḥ pṛthivīṃ dhārayanti | sā no bhūtasya bhavyasya patny uruṃ lokaṃ pṛthivī naḥ kṛṇotv asaṃbādhaṃ madhyato mānaveṣu ||
17.1.2
yasyā udyataḥ pravataḥ samaṃ bahu nānāvīryā oṣadhīr yā bibharti | pṛthivī naḥ prathatāṃ rādhyatāṃ naḥ ||
17.1.3
yasyāṃ samudra uta sindhur āpo yasyāṃ devā anṛtam anvavindan | yā bibharti bahudhā prāṇam ejat sā no bhūmir goṣv aśveṣv apy anne kṛṇotu ||
17.1.4
yasyāṃ pūrve pūrvajanā vicakrire yasyāṃ devā asurān abhyavartayan | yasyām idaṃ jīvati viśvam ejat sā no bhūmiḥ pūrvapeye dadhātu ||
17.1.5
yasyāṃ catasraḥ pradiśaḥ pṛthivyāṃ yasyām annaṃ kṛṣṭayaḥ saṃbabhūvuḥ | gavām aśvānāṃ vayasaś ca viṣṭhā bhagaṃ varcaḥ pṛthivī no dadhātu ||
17.1.6
viśvaṃbharā vasudhānī pratiṣṭhā hiraṇyavakṣā jagato niveśanīḥ | vaiśvānaraṃ bibhratī bhūmir agnim indrarṣabhā draviṇe no dadhātu ||
17.1.7
yasyām āpaḥ paricarāḥ samānīr ahorātre apramādaṃ kṣaranti | sā no bhūmir bhūridhārā payo duhām atho ukṣatu varcasā ||
17.1.8
yāṃ rakṣanty asvapnā viśvadānīṃ devā bhūmiṃ pṛthivīm apramādam | sā no madhu priyaṃ duhām atho ukṣatu varcasā ||
17.1.9
yārṇave 'dhi salilam agra āsīd yāṃ māyābhir anvacaran manīṣiṇaḥ | yasyāṃ hṛdayaṃ parame vyomant satyenāvṛtam amṛtaṃ pṛthivyāḥ | sā no bhūmis tviṣiṃ balaṃ rāṣṭre dadhātu me ||
17.1.10
yām aśvināv amimātāṃ viṣṇur yasyāṃ vicakrame | indro yāṃ cakra ātmane anamitrāṃ chacīpatiḥ | sā no bhūmir vi sṛjatāṃ mātā putrāya naḥ payaḥ ||
17.2.1
girayas te parvatā himavanto 'raṇyan te pṛthivi syonam astu naḥ | babhruṃ kṛṣṇāṃ rohiṇīṃ viśvarūpāṃ dhruvāṃ bhūmiṃ pṛthivīm indraguptām ajīto 'hato akṣato adhyaṣṭhāṃ pṛthivīm aham ||
17.2.2
yat te madhyaṃ pṛthivi yac ca nabhyaṃ yās ta ūrjas tanvaḥ saṃbabhūvuḥ | tāsu no dhehy abhi naḥ pavasva ||
17.2.3
mātā bhūmiḥ putro ahaṃ pṛthivyāḥ parjanyaḥ pitā sa u naḥ pipartu ||
17.2.4
yasyāṃ vediṃ parigṛhnanti bhūmyāṃ yasyāṃ yajñaṃ tanvate viśvakarmāṇaḥ | yasyāṃ mīyante svaravaḥ pṛthivyām ūrdhvāḥ śukrā āhutyāḥ purastāt | sā no bhūmir vardhayād vardhamānā ||
17.2.5
yo no dveṣat pṛthivi yat pṛtanyād yo 'bhimanyātai manasā vadhena | tan no bhūme randhaya pūrvakṛtvane ||
17.2.6
tvajjātās tvayi caranti martyās tvaṃ bibharṣi dvipadaś catuṣpadaḥ | tvayīme pṛthivi pañca mānavā yebhyo jyotir amṛtaṃ martyebhya udyan sūryo raśmibhir ā tanoti ||
17.2.7
tā naḥ prajāḥ saṃ duhratāṃ samagrā vāco madhu pṛthivī dhehi mahyam ||
17.2.8
viśvasvaṃ mātaram oṣadhīnāṃ dhruvāṃ bhūmiṃ pṛthivīṃ dharmaṇā dhṛtām | śivāṃ syonām anu carema viśvahā ||
17.2.9
mahat sadhasthaṃ mahatī babhūvitha mahān vega ejathur vepathuṣ ṭe | mahāṃs tvendro rakṣati vīryeṇa sā no bhūme prarocaya hiraṇyasyeva saṃdṛśi ||
17.2.10
agnir bhūmyām agnir oṣadhīṣv agnim āpo bibhraty agnir aśmasu | agnir antaḥ puruṣeṣu goṣv aśveṣv agnayaḥ ||
17.3.1
agnir diva ā tapaty agner devasyorv antarikṣam | agniṃ martāsa indhate havyavāhaṃ ghṛtapriyam ||
17.3.2
agnivāsāḥ pṛthivy asitajñus tviṣīmantaṃ saṃśitaṃ mā kṛṇotu | bhūmyāṃ devebhyo juhvati yajñaṃ havyam araṃkṛtam | bhūmyāṃ manuṣyā jīvanti svadhayānnena martyāḥ | sā no bhūmiḥ prāṇam āyur dadhātu jaradaṣṭiṃ mā pṛthivī kṛṇotu ||
17.3.3
yas te gandhaḥ pṛthivi saṃbabhūva yaṃ bibhraty oṣadhayo yam āpaḥ | yaṃ gandharvā apsarasaś ca bhejire yas te gām aśvam arhati | tenāsmān surabhīn kṛṇu mā no dvikṣata kaś cana ||
17.3.4
yas te gandhaḥ puṣkaram āviveśa yaṃ saṃjabhruḥ sūryāyā vivāhe | amartyāḥ pṛthivi gandham agre | tenāsmān surabhīn kṛṇu mā no dvikṣata kaś cana ||
17.3.5
yas te bhūme puruṣeṣu strīṣu puṃsu bhago rucir yo vadhūṣu vadhūyuṣu | yo goṣv aśveṣu yo mṛgeṣūta hastiṣu | kanyāyāṃ varco yad bhūme tenāsmām̐ adhi saṃ sṛja mā no dvikṣata kaś cana ||
17.3.6
śilā bhūmir aśmā pāṃsur yā bhūmiḥ saṃbhṛtā dhṛtā | yasyāṃ vṛkṣā vānaspatyā dhruvās tiṣṭhanti viśvahā | bhūmiṃ hiraṇyavakṣasaṃ dhṛtām acchā vadāmasi ||
17.3.7
udīrāṇā utāsīnās tiṣṭhantaḥ prakrāmantaḥ | padbhyāṃ dakṣiṇasavyābhyāṃ mā vyathiṣmahi bhūmyām ||
17.3.8
vimṛgvarīṃ pṛthivīm ā vadāmi kṣamāṃ bhūmiṃ brahmaṇā vāvṛdhānām | ūrjaṃ puṣṭiṃ bibhratīm annabhāgaṃ ghṛtaṃ tvābhi ni ṣīdāmi bhūme ||
17.3.9
śuddhā ma āpas tanvaḥ kṣaranti yo me sehur apriye taṃ ni dadhmaḥ | pavitreṇa pṛthivīm ut punāmi ||
17.3.10
nidhīn bibhratī bahudhā guhā vasu maṇiṃ hiraṇyaṃ pṛthivī dadhātu naḥ | vasūni no vasudā rāsamānā devī dadhātu sumanasyamānā ||
17.4.1
yās te prācīḥ pradiśo yā udīcīr yās te bhūme adharād yāś ca paścāt | syonās tā mahyaṃ carate bhavantu mā ni paptaṃ bhuvane śiśriyāṇe ||
17.4.2
mā mā paścān mā purastān nudiṣṭhāḥ svasti bhūme me kṛṇu varīyo yāvayā vadhan mā vidan paripanthinaḥ ||
17.4.3
yāvat te 'bhi vipaśyāmi bhūme sūryeṇa medinā | tāvan me cakṣur mā meṣṭa- -uttarām uttarāṃ samām ||
17.4.4
yat te bhūme vikhanāmy oṣaṃ tad api rohatu | mā te marma vimṛgvari mā te hṛdayam arpipam ||
17.4.5
yac chayānaḥ paryāvarte dakṣiṇaṃ savyam abhi bhūme pārśvam | uttānās tvā pratīcīṃ pṛṣṭyā yad abhiśemahe mā hiṃsīs tatra no bhūme sarvasya pratiśīvari ||
17.4.6
grīṣmas te bhūme varṣāṇi śarad dhemantaḥ śiśiro vasantaḥ | ṛtavas te vihitā hāyanā ahorātre pṛthivī no duhātām ||
17.4.7
yāpa sarpaṃ nudamānā vimṛgvarī yasyām āsann agnayo apsv antaḥ | parā dasyūn dadatī devapīyūn indraṃ vṛṇānā pṛthivī na vṛtraṃ śakrāya dadhre vṛṣabhāya vṛṣṇe | sa no bhūmer ā diśatu yad dhanaṃ kāmayāmahe ||
17.4.8
bhago anu prayuṅktām indro yātu purogavaḥ | yasyāṃ sadohavirdhāne yūpo yasyāṃ nimīyate | brahmāṇo yasyām arcanti ṛgbhiḥ sāmnā yajurvidaḥ | yujyante yasyām ṛtvijaḥ somam indrāya pātave | sā no bhūmir dakṣiṇāyāṃ suśevā yajñe dadhātu sumanasyamānā ||
17.4.9
yasyāṃ pūrve bhūtakṛta ṛṣayo gā udānṛcuḥ | sapta satreṇa vedhaso yajñena tapasā saha | sā naḥ paśūn viśvarūpān dadhātu dīrghaṃ ma āyuḥ savitā kṛṇotu ||
17.4.10
yasyām annaṃ vrīhiyavau yatremāḥ pañca kṛṣṭayaḥ | bhūmyai parjanyapatnyai namo 'stu varṣam edhate ||
17.5.1
yasyāṃ gāyanti nṛtyanti janā martyā vailavāḥ | yujyante yasyām ākrando yasyāṃ vadati dundubhiḥ | sā no bhūmiḥ pra ṇudatāṃ sapatnān yo no dveṣṭy adharaṃ taṃ kṛṇotu ||
17.5.2
yasyāṃ puro devakṛtāḥ kṣetre yasyāṃ vikurvate | prajāpatiḥ pṛthivīṃ viśvagarbhām āśāmāśāṃ raṇyāṃ naḥ kṛṇotu ||
17.5.3
janaṃ bibhratī bahudhā vivācasaṃ nānādharmāṇaṃ pṛthivī yathaukasam | sahasraṃ dhārā draviṇasya no duhāṃ dhruveva dhenur anapasphurantī ||
17.5.4
yas te sarpo vṛścikas tṛṣṭadaṃśmā hemantajabdho bhṛmalo guhā śaye | krimir ilmaṃ pṛthivi prāvṛṣi yad ejati tan naḥ sarpan mopa sṛpad yac chivaṃ tena no mṛḍa ||
17.5.5
ye te panthāno bahudhā janāyanā rathasya vartman manasaś ca yātave | yebhiś caranty ubhaye bhadrapāpās taṃ panthāṃ jayemānamitram ataskaram ||
17.5.6
mandaṃ (⟨ malvaṃ?) bibhratī gurubhṛd bhadrapāpasya nidhanaṃ titikṣuḥ | sūkareṇa pṛthivī saṃvidānā varāhāya vi jihīte mṛgāya ||
17.5.7
ye ta āranyāḥ paśavo mṛgā vane hitāḥ siṃhā vyāghrāḥ puruṣādaś caranti | ulaṃ vṛkaṃ pṛthivi ducchunām ita ṛkṣīkāṃ rakṣo apa badhāsmat ||
17.5.8
ye gandharvāpsaraso ye carāyāḥ kimīdinaḥ | piśācān sarvā rakṣāṃsi tān asmad bhūme yāvaya ||
17.5.9
yāṃ dvipādaḥ pakṣiṇaḥ saṃpatanti haṃsāḥ suparṇāḥ śakunā vayāṃsi | yasyāṃ vāta īyate mātariśvā rajāṃsi kṛṇvaṃś cyāvayaṃś ca vṛkṣān | vātasya pravām upavām anu vāty arcir yasyāṃ kṛṣṇam aruṇaṃ ca saṃbhṛte ahorātre vihite bhūmyām adhi ||
17.5.10
varṣeṇa bhūmiḥ pṛthivī vṛtāvṛtā | sā no dadhātu bhadrayā priye dhāmanidhāmani ||
17.6.1
dyauś ca ma idaṃ pṛthivī ca- -antarikṣaṃ ca me vyacaḥ | agniḥ sūrya āpo medhāṃ viśve devāś ca saṃ dadhuḥ ||
17.6.2
aham asmi sahamāna uttaro nāma bhūmyām | abhisāḍ asmi viśvāṣāḍ āśāmāśāṃ viṣāsahiḥ ||
17.6.3
yad ado devi prathamānā purastād devaiḥ sṛṣṭā vyasarpo mahitvam | ā tvā subhūtam aviśat tadānīm akalpayathāḥ pradiśaś catasraḥ ||
17.6.4
ye grāmā yāny araṇyāni yāḥ sabhā adhi bhūmyām | teṣv ahaṃ devi pṛthivy udyāsaṃ madhumad vacaḥ ||
17.6.5
yad vadāni madhumat tad vadāni yad īkṣe ṣutadyaḥ punantu mā | tviṣīmān asmi jūtimān yān hanmi dodhataḥ ||
17.6.6
aśva iva rajo duduhe vi taṃ janaṃ ya ākṣiyan pṛthivīm ād ajāyata | madrā pari bhuvanasya gopā vanaspatīnāṃ gṛbhir oṣadhīnām ||
17.6.7
śantivā surabhiḥ syonā kīlālodhnī payasvatī | bhūmir no adhi bravītu pṛthivī payasā saha ||
17.6.8
bhūmi mātar ni dhehi mā bhadrayā supratiṣṭhitam | saṃvidānā divā tvaṃ śriyāṃ mā dhehi bhūtyām ||
17.6.9
yām anvaicchad dhaviṣā viśvakarmā yasyām āsann agnayo 'psv antaḥ | bhujiṣyaṃ pātraṃ nihitaṃ guhā- -āsīd āvir bhogair abhavan mātṛmadbhiḥ ||
17.6.10
tvam asy āvapanī janānām aditiḥ kāmadughā viśvarūpā | yat ta ūnaṃ tat ta ā pūrayāti prajāpatiḥ prajābhiḥ saṃvidānaḥ ||
17.7.1
kasminn aṅge tapo asyādhi tiṣṭhati kasminn aṅga ṛtam asyādhyāhitam | kva vrataṃ kva śraddhāsya tiṣṭhati kasminn aṅge satyam asya pratiṣṭhitam ||
17.7.2
kva brahma kva tiṣṭhanty āpaḥ kasminn aṅge diśo asya pratiṣṭhitāḥ | katamad aṅgam anu saṃ carete ahorātre saṃvidāne samānam ||
17.7.3
kasminn aṅge tiṣṭhati bhūmir asya kasminn aṅge tiṣṭhaty antarikṣam | kasminn aṅge tiṣṭhaty āhitā dyauḥ kasminn aṅge tiṣṭhaty uttaraṃ divaḥ ||
17.7.4
kasmād aṅgād dīpyate agnir asya kasmād aṅgāt pavate mātariśvā | kasmād aṅgād vi mimīte 'dhi candramāḥ skambhasya mahad vimimāno aṅgam ||
17.7.5
kva prepsan dīpyata ūrdhvo agniḥ kva prepsan pavate mātariśvā | yatra prepsantīr abhiyanty āvṛtaḥ skambhaṃ taṃ brūhi katamaḥ svid eva saḥ ||
17.7.6
kva prepsantī yuvatī virūpe ahorātre dravataḥ saṃvidāne | yatra prepsantīr abhiyanty āpaḥ skambhaṃ (…) ||
17.7.7
kvārdhamāsāḥ kva yanti māsāḥ saṃvatsareṇa saha saṃvidānāḥ | yatra yanty ṛtavo yatrārtavāḥ skambhaṃ (…) ||
17.7.8
yasmin skandhā prajāpatir lokān sarvām̐ adhārayat | skambhaṃ taṃ brūhi katamaḥ svid eva saḥ ||
17.7.9
yat paramam avamaṃ yac ca madhyamaṃ prajāpatiḥ sasṛje viśvarūpam | kiyatā skambhaḥ pra viveśa tatra yan na pārviśat kva tad babhūva ||
17.7.10
kiyatā skambhaḥ pra viveśa bhūtaṃ kiyad bhaviṣyad anvāśaye 'sya | ekaṃ yad aṅgam akṛṇot sahasradhā kiyatā skambhaḥ pra viveśa tatra ||
17.8.1
yatra lokāś ca kośāś ca brahma yatra janā viduḥ | asac ca yatra sac cāntaḥ skambhaṃ taṃ brūhi katamaḥ svid eva saḥ ||
17.8.2
yatra tapaḥ parākramya ṛtaṃ dhārayaty uttaram | vrataṃ ca yatra śraddhā ca brahmāpaḥ samāhitāḥ skambhaṃ (…) ||
17.8.3
yasmin bhūmir antarikṣaṃ dyaur asminn adhyāhitā | yatrāgniś candramā sūryo vātas tiṣṭhanty ārpitāḥ skambhaṃ (…) ||
17.8.4
yasya trayastriṃśad devā aṅge sarve samāhitāḥ | skambhaṃ (…) ||
17.8.5
yatra ṛṣayo bhūtakṛta ṛcaḥ sāma yajur mahī | ekarṣir yasminn ārpitāḥ skambhaṃ (…) ||
17.8.6
yasya catasraḥ pradiśo nāḍyas tiṣṭhanti prapyasāḥ | yajño yasmin parākrāntaḥ skambhaṃ (…) ||
17.8.7
yatrāmṛtaṃ ca mṛtyuś ca puruṣaś ca samāhitāḥ | samudro yasya nāḍyaḥ skambhaṃ taṃ brūhi katamaḥ svid eva saḥ ||
17.8.8
ye puruṣe brahma vidus te skambham anu saṃ viduḥ | yo veda parameṣṭhinaṃ yaś ca veda prajāpatim | jyeṣṭhaṃ ye brāhmaṇaṃ vidus te skambham anu saṃ viduḥ ||
17.8.9
yasya śiro vaiśvānaraś cakṣur aṅgiraso 'bhavan | aṅgāni yasya yātavaḥ skambhaṃ taṃ brūhi katamaḥ svid eva saḥ ||
17.8.10
yasya brahma mukham āhur jihvāṃ madhukaśām uta | virājaṃ yasyodha āhuḥ skambhaṃ (…) ||
17.9.1
yasmād ṛco apātakṣaṃ yajur yasmād apākaṣan | chandāṃsi yasya lomāni skambhaṃ taṃ brūhi katamaḥ svid eva saḥ ||
17.9.2
asacchākhāṃ pratiṣṭhantīṃ paramam iva janā viduḥ | uto san manyante 'vare ye 'sya śākhām upāsate
17.9.3
yatrādityāś ca rudrāś ca vasavaś ca samāhitāḥ | skambhaṃ taṃ brūhi katamaḥ svid eva saḥ ||
17.9.4
yasya trayastriṃśad devā nidhiṃ rakṣanti sarvadā | nidhiṃ tam adya ko veda yaṃ devā abhirakṣata ||
17.9.5
yatra devā brahmavido brahma jyeṣṭham upāsate | yo vai ta brāhmaṇo veda taṃ vai brahmavido viduḥ ||
17.9.6
bṛhanto nāma te devā asatas pari jajñire | ekaṃ tad aṅgaṃ skambhasya- -asad āhuḥ paro janāḥ ||
17.9.7
yatra skambhaḥ prajanayan purāṇaṃ vyavartayat | ekaṃ tad aṅgaṃ skambhasya purāṇam anu saṃ viduḥ ||
17.9.8
yatra trayastriṃśad devā aṅgā gātrāṇi bhejire | tān vai trayastriṃśad devān eke brahmavido viduḥ ||
17.9.9
hiraṇyagarbhaṃ paramam anatyudyaṃ janā viduḥ | skambhas tad agre prāsiñcad dhiraṇyaṃ loke antarā ||
17.9.10
skambhe lokāḥ skambhe tapaḥ skambhe 'dhy ṛtam āhitam | skambhaṃ tvā vidma pratyakṣam indre sarvaṃ samāhitam ||
17.10.1
indre lokā indre tapa indre 'dhy ṛtam āhitam | indraṃ tvā vidma pratyakṣaṃ skambhe sarvaṃ samāhitam ||
17.10.2
nāma nāmnā johavīmi purā sūryāt puroṣasaḥ | yad adaḥ prathamaṃ saṃbabhūva saha tat svarājyaṃ jagāma yasmān na param asti bhūtam ||
17.10.3
yasya bhūmiḥ pramāntarikṣam utodaram | divaṃ yaś cakre mūrdhānaṃ tasmai jyeṣṭhāya brahmaṇe namaḥ ||
17.10.4
yasya sūryaś cakṣuś candramāś ca punar navaḥ | agniṃ yaś cakra āsyaṃ tasmai jyeṣṭhāya brahmaṇe namaḥ ||
17.10.5
yasya vātaḥ prāṇāpānau cakṣur aṅgiraso 'bhuvan | diśo yaś cakre prajñānīs tasmai jyeṣṭhāya brahmaṇe namaḥ ||
17.10.6
yaḥ śramāt tapaso jāto lokān sarvān samānaśe | somaṃ yaś cakre kevalaṃ tasmai jyeṣṭhāya brahmaṇe namaḥ ||
17.10.7
skambho dādhāra pṛthivīṃ dyām utāmūṃ skambho dādhārorv antarikṣam | skambho dādhāra pradiśaḥ ṣaḍ urvīḥ skambha idaṃ viśvaṃ bhuvanam ā viveśa ||
17.10.8
kathaṃ vāto nelayati kathaṃ na ramate manaḥ | kim āpaḥ satyaṃ prepsantīḥ pra caṅkramīti sarvadā ||
17.10.9
mahad yakṣaṃ bhuvanasya madhye tapasi krāntaṃ salilasya pṛṣṭhe | tasmiṃ chrayante ya u ke ca devā vṛkṣasya skambhaṃ parita iva śākhāḥ ||
17.10.10
yasmai hastābhyāṃ pādābhyāṃ vācā śrotreṇa cakṣuṣā | yasmai devā sadā baliṃ prayacchanti vimite 'mitaṃ skambhaṃ taṃ brūhi katamaḥ svid eva saḥ ||
17.11.1
apa tasya tamo hataṃ vyāvṛttaḥ sa pāpmanā | sarvāṇi tasmin jyotīṃṣi yāni trīṇi prajāpatau ||
17.11.2
yo vetasaṃ hiraṇyayaṃ tiṣṭhantaṃ salile veda | sa vai guhyaḥ prajāpatiḥ ||
17.11.3
na prajāpatim aty eti nāty eti parameṣṭhinam | utota tatra no vṛta yaj jyeṣṭhaṃ paro atyayat ||
17.11.4
asti vai tat paro bhūmer asti vai tat paro divaḥ | lokā vai tasmin saṃprotā yasminn otāḥ prajā imāḥ ||
17.12.1
antaḥpātre rerihati dūrśe durnihitaiṣiṇi | uruṇḍe abhicaṅkrame vakmake bastavāsini sarvāsāṃ bhaṇvā vaḥ sākaṃ nāmadheyāni vidmasi | yati jātāni vas tati naśyatetaḥ sadānvāḥ ||
17.12.2
karṇā dṛṣadrathāmaham urukīṃ keśinīṃ krakum | khaḍurīm ambarīṣyaṃ nāśayāmaḥ sadānvāḥ || prapāṭhaka ||
17.12.3
paṇḍugirāṃ phāladatīm asaṃsūktanigāriṇīm | asātāḥ sarvā vo brūmo naśyatetaḥ sadānvāḥ ||
17.12.4
yāḥ śayānaṃ jambhayanti naktam icchanty āturam | atho janasya suptasya mukhā hastāt pra rihanti datsu datkavanocitās tā ito nāśayāmasi ||
17.12.5
āpatantīr vikṣiṇānā vastagandhāḥ sadānvāḥ | bhaṇvā (a)sinā totsyāmi tīkṣṇaśṛṅga ivarṣabhaḥ ||
17.12.6
sadānvāḥ sādānveyāṃ strīpuṃsām̐ ubhayān saha | sahe sahasvān sahasā vi mṛdho hanmi rakṣasaḥ ||
17.12.7
caturdaṃṣṭrān kumbhamuṣkān dīrghakeśām̐ asṛnmukhān | alābugandhīn undurān durṇāmno nāśayāmasi ||
17.12.8
stambe jātā adhi bāle rodākām̐ rudatīṃ tvat | durṇāmnīḥ sarvāḥ santokā nāśayāmaḥ sadānvāḥ ||
17.12.9
yāsāṃ jātāni krośanti bhitsv antar vane jvala upa vṛkṣeṣu śerate | (…) ||
17.12.10
yā vātābhra utpatite carttā varṣeṇa vidyutā śālā icchanti satvaram | durṇāmnīḥ sarvāḥ santokā nāśayāmaḥ sadānvāḥ ||
17.13.1
yā dhānyāt saṃbhavanti kṣetrād uptād varpitāta | kṛtād abhiprahāyyā naśyatetaḥ sadānvāḥ ||
17.13.2
yāḥ puruṣāḥ pāpagandhāḥ sadā rukṣā visṛkpadī | tā vajreṇa samarpayan nirajetaḥ śacīpate ||
17.13.3
ut tiṣṭhata nir dravata na va ihāsti nyañcanam | indro vaḥ sarvāsāṃ sākaṃ garbhān āṇḍāni bhetsyati ||
17.13.4
indra jahi sthūlaśaṃkhāṃ mṛṇīhi durṇaśīṃ kuham | arāyīṃ śakadhūmyaṃ nāśayāmaḥ sadānvāḥ ||
17.13.5
kim āsutāṃ nagnahvam ajamāyuṃ ca nighnatīm | viṭiṭiṅgāḥ pratodinīr nāśayāmaḥ sadānvāḥ ||
17.13.6
yasyāsutaṃ randhayadhve yūyaṃ bhaṇvāḥ sadānvāḥ | tṛṣṭaṃ kṛṇutāṇḍaraṃ yadā rasena tṛpyata- -āt surām ava mehatha ||
17.13.7
tasyāḥ pītvāvamakty atho śīrṣakty ā śaye | tā ekānnadūṣaṇīr nāśayāmaḥ sadānvāḥ ||
17.13.8
apārogāñ chakadhūmān vṛkṣāṇāṃ yantu satvaram | atho durhārdaso gṛhaṃ pra mṛśantv arāyyaḥ ||
17.13.9
tāsām ekācchavakā śaṅkāvaṅkā vanekṛkur hasanaikā kanikradā | sarvāsāṃ bhaṇvā vaḥ sākaṃ nāmadheyāni vidmasi | yati jātāni vas tati naśyatetaḥ sadānvāḥ ||
17.13.10
sahasvatīṃ pra harāmi- imāṃ śālāṃ viṣāsahim | sadānvāghnīm oṣadhiṃ jaitrāyācchā vadāmasi ||
17.14.1
duḥsaṃkāśe bhīmacakṣo nagne bhaṇve sadānve dhrājiṃ tviṣiṃ śucim agnim arāyi kim ihecchase | dhūmaṃ mābhi pra gāyi ni stauṣāmi sadānve ||
17.14.2
kaṅkyekā prakhidaikā kim ic chāntyabhiśrayā | caranti naktaṃ durṇāmno arāyīḥ sūtikaiṣyas tā ito nāśayāmasi ||
17.14.3
apakrathām abhiśrayām ānṛtyantīṃ kutūhalām | kusūlīṃ rathabhañjanīṃ khalāj jātās trikūkvas tā ito nāśayāmasi ||
17.14.4
yā vikeśīr unmadityā- -urarā ghoracakṣavaḥ | śīrśāṇy anyā anyāsāṃ vitāvantīr ivāsate sadānvā brahmaṇaspate paro bhrūṇāny arpaya ||
17.14.5
yāsāṃ gandho nānārūpaḥ paryaiti puruṣaṃ pathi | tā agniḥ sahatām ito jātavedāḥ sadānvāḥ ||
17.14.6
yāḥ puruṣaṃ dahyamānaṃ śūnyam agnau jighatsanti | bhaṇvā niṣkuṣṭā nāmāsi muṣṭāgreṇa sadānvās tā ito nāśayāmasi ||
17.14.7
yā ucitā āvapane śuṣkaṃ khādanti maṣmasaṃ vaḍavā gardabhīr iva | nāśayāmaḥ sadānvāḥ ||
17.14.8
garbhān ekaḥ prati morśaṃ yā adanti sadānvāḥ | ucitās tanvaṃ striyā gāva ā rohiṇīr iva tā ito nāśayāmasi ||
17.14.9
yāḥ pitṛyāt saṃbhavanti- -indrajā naḥ sadānvāḥ | apa mityam ivābhṛtaṃ punas tā prati dadmasi ||
17.14.10
āmādinīḥ krūrādinīr anagnigandhyādinīḥ | amuṃ paretyoddhitaṃ śavam atta sadānvāḥ | śavaḥ kevala ācāraḥ kim u śālāsv icchatha ||
17.15.1
yāḥ kumārīr yāḥ sthavirā yuvatīr yāḥ sadānvāḥ | sarvā yantu kurūṭinīḥ kulīnādhenu sarpatv arāyīr abhibhā itaḥ ||
17.15.2
tābhyo rudro visṛjat tviṣim adhvagaghātinīm | tā astā hantu vidyutā vajreṇānaparādhinā | tāsāṃ tvaṃ śakra moc chiṣa indra bhaṇvāḥ phalīkuru ||
17.15.3
kumārān ekā sthavīrān yā adanti prakhādinīḥ | tā indro hantu vṛtrahā yā devo viśvād rakṣāṃsi sedhati ||
17.15.4
yāś ca dāsīr asurāṇāṃ manuṣyebhyaś ca yāḥ kṛtāḥ | ubhayīs tāḥ parā yantu parāvataṃ navatiṃ nāvyā ati ||
17.15.5
yāsāṃ ghoṣaḥ saṃgatānāṃ vṛkāṇām iva gaṅgaṇaḥ | pracaṅkaśāmaivaharāṃ prayacchantīṃ pratigrahāṃ nāśayāmaḥ sadānvāḥ ||
17.15.6
yāni sāyaṃ yathāsthāmād rātrīṃ yakṣāṇi prerate | agniṣ ṭā sarvā sāhantyo viśvād rakṣāṃsi sedhatu ||
17.15.7
yā ṛkṣīkāḥ kalīlāndā- -apsu jātāḥ pulīkayāḥ | gopā āsām eko veda yato jātāḥ sadānvās tā ito nāśayāmasi ||
17.15.8
gurucchāyām ūrdhāryaṃ śiśumākāṃ pratiśrukām | atiduhnāṃ vicalantīṃ vitūlumām | sarvāś caṇḍasya naptyo nāśayāmaḥ sadānvāḥ ||
17.15.9
āvadantīṃ nāmahūkāṃ taṃstanīkāṃ vṛṅktapadīm | udradantīm anāsikāṃ nāśayāmaḥ sadānvāḥ ||
17.15.10
vāvadākām albhaṣāsāṃ vijavrāṃ labruvaṃ lavum | arāyīṃ vācamejayāṃ nāśayāmaḥ sadānvāḥ ||
17.16.1
dadāmīty eva brūyād anu cainām abhutsata | vaśāṃ brahmabhyo yācadbhyas tat prajāvad apatyavat ||
17.16.2
prajayā sa vi krīṇīte paśubhiś copa dasyati | ya ārṣeyebhyo yācadbhyo devānāṃ gāṃ na ditsati ||
17.16.3
kūṭayāsya saṃ śīryante śroṇayā kāṭam ardati | baṇḍayā dahyante gṛhāḥ kāṇayā jīyate svam ||
17.16.4
vilohito adhiṣṭhānāc chakno vindati gopatim | tathā vaśāyāḥ sāṃvidyaṃ duradabhnā hy ucyase ||
17.16.5
yo asyāḥ karṇāv āskunoty ā sa deveṣu vṛścate | lakṣma kurva iti manyate kanīyaḥ kṛṇute svam ||
17.16.6
pador asyā adhiṣṭhānād viklindur nāma vindati | anāmanāt saṃ śīryante yā mukhenopajighrati ||
17.16.7
yad asyā gopatau satyā loma dhvāṅkṣo ajīhiḍat | tataḥ kiśorā mriyante vatsāṃś ca ghātuko vṛkaḥ ||
17.16.8
yad asyāḥ kasmai cid bhogāya bālān kaś cit pra kṛntati | tataḥ kumārā mriyante yakṣmaś chantsaty anāmanāt ||
17.16.9
yad asyāḥ palpulanāya śakṛd dāsī samasyati | tato 'pirūpaṃ jāyate tasmād avyeṣyad enasaḥ ||
17.16.10
jāyamānābhi jāyate devān sabrāhmaṇān vaśā | tasmād brahmabhyo deyaiṣā tad āhuḥ svasya gopanam ||
17.17.1
ya enāṃ vanim āyanti teṣāṃ devakṛtā vaśā | brahmajyeyaṃ tad abruvan ya enāṃ nipriyāyate ||
17.17.2
ya enāṃ yācadbhya ārṣeyebhyo na ditsati | ā sa deveṣu vṛścate brāhmanānāṃ ca manyave ||
17.17.3
yasyānyaḥ syād vaśābhogo anyām iccheta tarhi saḥ | hiṃsyād adattā gopatiṃ yācitāṃ ca na ditsati ||
17.17.4
yathā śevadhir nihito brāhmaṇānāṃ tathā vaśā | tām etad ā yanti yasmin kasmiṃś ca jāyate ||
17.17.5
svam etad ā yanti yad vaśāṃ brāhmaṇā abhi | yathaitān anyaj jinīyād evāsyānirodhanam ||
17.17.6
cared evā traihāyaṇād avijñātagadā satī | vaśāṃ ca vidyān nārada brāhmaṇas tarhy eṣyaḥ ||
17.17.7
ya enām avaśām āha devānāṃ nihitaṃ nidhim | ubhau tasmai bhavāśarvau parikramyeṣum asyataḥ ||
17.17.8
duradabhnainam ā śaye yācitāṃ ca na ditsati | nāsmai kāmaḥ sam ṛdhyate yam adattvā cikīrṣati ||
17.17.9
yo asyā ūdho na veda- -atho asyā stanān uta | ubhayenaivaināṃ duhe dātuṃ ced aśakad vaśām ||
17.17.10
devā vaśāṃ yācanti mukhaṃ kṛtvā brahmaṇam | teṣāṃ sarveṣām adadad dheḍaṃ ny eti mānuṣaḥ ||
17.18.1
heḍaṃ paśūnāṃ ny eti brāhmaṇebhyo 'dadad vaśām | devānāṃ nihitaṃ bhāgaṃ martyaś cen nipriyāyate ||
17.18.2
yad anye śataṃ yāceyur brāhmaṇā gopatiṃ vaśām | athaitā devā abruvann evaṃ ha viduṣo vaśā ||
17.18.3
ya evaṃ viduṣe 'dattvā- -anyasmai dadad vaśām | durgā tasmā adhiṣṭhānе pṛthivī sahadevatā ||
17.18.4
devā vaśām ayācan yasminn agre ajāyata | tām etāṃ vidyān nāradaḥ saha devair ud ājata ||
17.18.5
anapatyam alpapaśuṃ vaśā kṛṇotu pūruṣam | brāhmaṇaiś ca yācitām athaināṃ ni priyāyate ||
17.18.6
agnīṣomābhyāṃ kāmāya mitrāya varuṇāya ca | tebhyo yācanti brāhmaṇās tebhya ā vṛścate 'dadhat ||
17.18.7
yāvad asyā gopatir na- -upaśṛṇuyād ṛcaḥ svayam | cared asya tāvad goṣu nāsya śrutā gṛhe syāt ||
17.18.8
yo asyā ṛca upaśrutya- -atha goṣv acīcarat | āyuś ca tasya bhūtiṃ ca devā vṛścanti hīḍitāḥ ||
17.18.9
vaśā carantī bahudhā devānāṃ nihito nidhiḥ | āviṣkṛṇute rūpāṇi yathā sthāma jigāṃsati ||
17.18.10
āvir ātmānaṃ kṛṇute yathā sthāma jigāṃsati | atho ha brahmabhyo vaśā yākyāya kṛṇute manaḥ ||
17.19.1
manasā saṃkalpayati tad devām̐ api gacchati | atho ha brahmāṇo vaśām upaprayanti yācitum ||
17.19.2
svadhākāreṇa pitṛbhyo yajñena devatābhyaḥ | dānena rājanyo vaśāyā mātur heḍaṃ na gacchati ||
17.19.3
vaśā rājanya te mātā tathā saṃbhūtam agraśaḥ | tasyā āhur anarpaṇaṃ ya brahmabhyaḥ pradīyate ||
17.19.4
yathājyaṃ pratigṛhītam ālumpet sruco agnaye | evā ha brahmāṇo vaśām āgnaye vṛścate 'dadhat ||
17.19.5
puroḍāśavatsā sudughā loke asyopa tiṣṭhati | sāsmai sarvān kāmān duhe vaśā pradaduṣe bahūn ||
17.19.6
sarvān kāmān yamarājye vaśā pradaduṣe duhe | athāhur nārakaṃ lokaṃ nirundhānasya yācitām ||
17.19.7
pravīyamānā carati kruddhā gopataye vaśā | vehataṃ mā manyamāno mṛtyoḥ pāśeṣu badhyatām ||
17.19.8
yo vehataṃ manyamāno gṛheṣu pacate vaśām | apy asya putrān pautrāṃś ca yācayate bṛhaspatiḥ ||
17.19.9
mahad eṣā vi tapati carantī goṣu gaur api | tato ha gopataye vaśā daduṣe viṣaṃ duhe ||
17.19.10
priyaṃ paśūnāṃ bhavati yad brahmabhyaḥ pradīyate | ato vaśāyās tat priyaṃ yad devatrā haviḥ syāt ||
17.20.1
yā vaśā udakalpayan devā yajñād udetya | tāsāṃ viliptyaṃ bhīmām udākuruta nāradaḥ ||
17.20.2
tāṃ devā amīmāṃsanta vaśeyāṃ na vaśeti | tām abravīn nārada eṣā vaśānāṃ vaśatamā ||
17.20.3
kati nu vaśā nārada yās tvaṃ vettha manuṣyajāḥ | katamāsāṃ bhīmatamā kasyā nāśnīyād abrāhmaṇaḥ ||
17.20.4
viliptyā bṛhaspate yā ca sūtavaśā vaśā | tāsāṃ nāśnīyād abrāhmaṇo ya āśaṃseti bhūtyām ||
17.20.5
namas te astu nārada- -anuṣṭha viduṣe vaśā | katamāsāṃ bhīmatamā yām adattvā parābhavet ||
17.20.6
viliptyā bṛhaspate yā ca sūtavaśā vaśā | yāḥ prayacched brahmabhyo ya āśaṃśeti bhūtyām ||
17.20.7
trīṇi vai vaśājātāni viliptī sūtavaśā vaśā | tāḥ pra yacched brahmabhyaḥ syonāvaskaḥ prajāpatau ||
17.20.8
etad vo brāhmaṇā havir iti manvīta yācitaḥ | vaśāṃ ced enaṃ yāceyur yā bhīmādaduṣo gṛhe ||
17.20.9
devā vaśām upāvadan na no dād iti hīḍitāḥ | etābhir ṛgbhir bhedasya tasmād vai sa parābhavat ||
17.20.10
utaitāṃ bhedo nāradād vaśām indreṇa yācitaḥ | tasmāt taṃ devā enaso vṛścann ahamuttare ||
17.20.11
ye vaśāyā adānāya vadanti parirāpinaḥ | indrasya manyave jālmā ā vṛścante acityā ||
17.20.12
yo gopatiṃ pārāṇīya- -athāhur mā dadā iti | rudrasyās tāṃ hetiṃ te pari yanty acetasaḥ ||
17.20.13
yadi hutāṃ yady ahutām amā ca pacate vaśām | devān sabrāhmaṇān ṛtvā jihmo lokān nir ṛcchati ||
17.21.1
asṛṅ māṃsaṃ tvacaṃ peṣṭraṃ mastṛhaṇaṃ majjñaḥ śarīram | agniḥ kravyād attv amuṣyāmuṣyāyaṇasyāmuṣyāḥ putrasya ||
17.21.2
prātaryāvadbhyo devebhyaḥ sāyaṃyāvadbhyo devebhyo viśvadānīṃyāvadbhyo devebhyaḥ | amuṣyāmuṣyāyaṇam amuṣyāḥ putram ā vṛścāmi ||
17.21.3
vaiśvānarāya kṣipradhanvane 'mum āmuṣyāyaṇam amuṣyāḥ putram ā vṛścāmi ||
17.21.4
kṣipradhanvan kṣiprahasta | amuṣyāmuṣyāyaṇasyāmuṣyāḥ putrasya hṛdayaṃ yakṛn matasne pra vidhya ||
17.21.5
indrāgnibhyāṃ prajāpataye parameṣṭhine somāya rājñe varuṇāya rājñe | pūṣṇe dhātre savitre tvaṣṭre 'mum āmuṣyāyaṇam amuṣyāḥ putram ā vṛścāmi ||
17.21.6
uṣase 'hne rātraye sūryāyāmum (…) ||
17.21.7
vīrudbhya oṣadhībhyo vanaspatibhyo vānaspatebhyo 'mum (…) ||
17.21.8
adbhyo mātariśvane 'dyāvāpṛthivībhyām amum (…) ||
17.21.9
idāvatsarāya parivatsarāya saṃvatsarāya bṛhate viśvarūpāyāmum (…) ||
17.21.10
mādbhyaḥ saṃvatsarāyāmum (…) ||
17.22.5
marudbhyo 'śvibhyāṃ brahmaṇe brahmaṇaspataye 'mum āmuṣyāyaṇam amuṣyāḥ putram ā vṛścāmi ||
17.22.6
ye svaś cakrur ye svar jajñuḥ | tebhyaḥ svaḥkṛdbhyaḥ svaḥkārebhyo 'mum āmuṣyāyaṇam amuṣyāḥ putram ā vṛścāmi | te svaḥkṛtaḥ svaḥkārā amum āmuṣyāyaṇam amuṣyāḥ putraṃ parā bhāvayantu ||
17.22.7
ye tapaś cakrur ye tapo jajñuḥ | tebhyas tapaskṛdbhyas tapaskārebhyo 'mum (…) | te tapaskṛtas tapaskārā amum (…) ||
17.22.8
ye brahma cakrur ye brahma jajñuḥ | tebhyo brahmakṛdbhyo brahmakārebhyo 'mum āmuṣyāyaṇam amuṣyāḥ putram ā vṛścāmi | te brahmakṛto brahmakārā amum āmuṣyāyaṇam amuṣyāḥ putraṃ parā bhāvayantu ||
17.22.9
aghāriṇīm amūm aghaviddhāṃ vikeśīm apapratidhimāsoktīṃ devamanuṣyāḥ paśyantu | amum āmuṣyāyaṇam amuṣyāḥ putraṃ rurudhuṣīm ||
17.22.10
aliklavā gṛdhrāḥ kaṅkāḥ suparṇāḥ śvapadāḥ patatriṇaḥ | vayāṃsi śakunayo 'muṣyāmuṣyāyaṇasyāmuṣyāḥ putrasyādahane carantu ||
17.23.1
tad āpaḥ pra vahata- -avadyaṃ ca malaṃ ca yat | yad duṣvapnyam ārima yad ṛcānṛtam ūdima ||
17.23.2
āpaḥ sapta sravantīs tā no muñcaṃtv aṃhasaḥ ||
17.23.3
muñcantu mā śapathyād atho varuṇyād uta | atho yamasya paḍbīśād viśvasmād devaduṣkṛtāt ||
17.23.4
jāmiśaṃsād duṣvapnyād druho mā muñcantu varuṇasya pāśāt ||
17.23.5
mahyam indro varuṇo bṛhaspatiḥ savitā varca ādadhan ||
17.23.6
bhrātṛvyahaṃ sapatnaham asau me bhrātṛbhyo 'sau sapatnaḥ ||
17.23.7
taṃ hanmi taṃ duḥsvapnyena vidhyāmi tam anāyuṣṭayā vidhyāmi taṃ kṣapitāyavyena vidhyāmi tam adharāñcaṃ mṛtyupatham abhyapa nudāmi ||
17.24.1
vidma te svapna janitraṃ pāpmanaḥ putro 'sy abhūtyā adhi jāto yamasya karaṇaḥ | taṃ tvā svapna tathā vidma | yo bhadraḥ svapnaḥ sa mama yaḥ pāpas taṃ dviṣate pra hiṇmaḥ | tam asmai gamayāmas tenainaṃ vidhyāmo 'bhūtyainaṃ vidhyāmo nirbhūtyainaṃ vidhyāmaḥ parābhūtyainaṃ vidhyāmo grāhyaiṇaṃ vidhyāmas tamasainaṃ vidhyāmo agna enaṃ kravyāda ā vṛśāmo devānām enaṃ ghoraiḥ krūraiḥ praiṣair abhi preṣyamo vaiśvāṇarasyainaṃ daṃṣṭrayor api dadhmaḥ ||
17.24.2
(…) janitraṃ grāhyāḥ putro 'si nirṛtyā adhi (…) ||
17.24.3
(…) janitraṃ varuṇasya putro 'si varuṇānyā adhi (…) ||
17.24.4
(…) janitram ahnaḥ putro 'si rātryā adhi (…) ||
17.24.5
(…) janitraṃ divas putro 'si bhūmyā adhi (…) ||
17.24.6
(…) janitraṃ vanaspatīnāṃ putro 'sy oṣadībhyo 'dhi (…) ||
17.24.7
(…) janitraṃ vānaspatyānāṃ putro 'si vīrudbhyo 'dhi (…) ||
17.24.8
(…) janitraṃ tandriyāḥ putro 'si koṭīyā adhi (…) ||
17.24.9
(…) janitraṃ rakṣasāṃ putro 'sy abhvebhyo 'dhi (…) ||
17.24.10
vidma te svapna janitraṃ gandharvāṇāṃ putro 'sy apsarobhyo adhi jāto yamasya karaṇaḥ | taṃ tvā svapna iti trīṇi ||
17.25.1
dyāvāpṛthivī ahorātre nakṣatrapeśaḥ | idam aham amuṣminn āmuṣyāyaṇe 'muṣyāḥ putre duṣvapnyaṃ vrajet ||
17.25.2
yad asmāsv ity āṣṭādaśakī ||
17.25.3
mā pra gāma patho vayaṃ mā yajñād indra sominaḥ | mānta sthur no arātayaḥ ||
17.25.4
yo yajñasya prasādhanas tantur deveṣv ātataḥ | tam āhutam aśīmahi ||
17.25.5
namo mitrasya varuṇasya cakṣase maho devāya tad ṛtaṃ saparyata | dūredṛśe devajātāya ketave divas putrāya sūryāya śaṃsata ||
17.25.6
dyāvā ca tatra tatatanann ahāni ca na te adevaḥ pradivo vi vāsati | yad etaśebhiḥ pratarai ratharyasi prācīnam anyad anu vartate raja ud anyena jyotiṣā yāsi sūrya ||
17.25.7
yena sūrya jyotiṣā bādhase tamo jagac ca viśvam abhīyarṣi bhānunā | tenāsmad viśvām anirām anāhutim apāmīvām apa duṣvapnyaṃ suva ||
17.25.8
viśvām anirām amīvām anāhutim amuṣmā āmuṣyāyaṇāyāmuṣyāḥ putrāya pra hiṇmaḥ ||
17.26.1
dyāvāpṛthivī vahataṃ duṣvapnyaṃ parā vahataṃ duṣvapnyam | amuṣmā āmuṣyāyaṇāyāmuṣyāḥ putrāya ||
17.26.2
vātāpavamānau vahatam (…) ||
17.26.3
indrāgnī vahatam (…) ||
17.26.4
mitrāvaruṇā vahatam (…) ||
17.26.5
bhavāśarvau vahatam (…) ||
17.26.6
devāśvinā vahataṃ duṣvapnyaṃ parā vahataṃ duṣvapnyam | (…) ||
17.26.7
devā maruto vahata duṣvapnyaṃ parā vahata duṣvapnyam | (…) ||
17.26.8
devāḥ pitaro vahata duṣvapnyaṃ parā vahata duṣvapnyam | (…) ||
17.26.9
deva sūrya vaha duṣvapnyaṃ parā vaha duṣvapnyam | (…) ||
17.26.10
deva candramo vaha duṣvapnyaṃ parā vaha duṣvapnyam | (…) ||
17.26.11
devā nakṣatrāṇi vahata duṣvapnyaṃ parā vahata duṣvapnyam | (…) ||
17.26.12
devīr āpo vahata duṣvapnyaṃ parā vahata duṣvapnyam | (…) ||
17.26.13
deva viṣṇo vaha duṣvapnyam (…) ||
17.26.14
deva tvaṣṭar vaha (…) ||
17.26.15
deva dhātar vaha (…) ||
17.26.16
deva savitar vaha (…) ||
17.26.17
deva pūṣan vaha (…) ||
17.26.18
deva bṛhaspate vaha (…) ||
17.26.19
deva prajāpate vaha (…) ||
17.26.20
deva parameṣṭhin vaha duṣvapnyaṃ parā vaha duṣvapnyam | (…) ||
17.26.21
ahorātre vahataṃ duṣvapnyaṃ parā vahataṃ duṣvapnyam | amuṣmā āmuṣyāyaṇāyāmuṣyāḥ putrāya ||
17.27.1
indro vajram asiñcad vṛtrāya hantave | tvaṣṭā vajram asiñcad vṛtrāya hantave ||
17.27.2
yo vajraḥ sa viśvānaro yat tegmavīryaṃ sa viśvāṣāḍ yad dhārambhaṇaṃ sa vaiśvānaraḥ ||
17.27.3
etad vā idaṃ sarvaṃ yad etāni trīṇi | viśvānaro vaiśvānaro viśvāṣāṭ ||
17.27.4
sarvān eva puṇyāṃl lokān ava rundhe sarvāś ca devatā ya evaṃ vidvān anaḍuho vrataṃ bibharti ||
17.28.1
tam ādatta tam ud aiṅgayat tam upāmimīta pra harāṇīti ||
17.28.2
so 'sya hastād amucyata daivo vajraḥ kṣuraḥ paviḥ sahasrapṛṣṭir divispṛśaḥ ||
17.28.3
sa saṃśiñjāno 'tiṣṭhad dhariharā bhavann etad ṛcchan ||
17.28.4
sa samudraṃ prāviśat sa samudram adahat ||
17.28.5
tasmāt samudro durgir apapid vaiśvānareṇa hi dagdhaḥ ||
17.28.6
sa śakra ud akrāmat so 'dhyāyad asau vajro asuraiḥ sampadyadevās taṃ rakṣati vrataṃ carāṇīti sa vratam acarat ||
17.28.7
so 'ṇuḥ kṛśo 'bhavat tasmād aṇuḥ kṛśo vratacārī bhavaty aṇur hi kṛśo bhūtvendro asurān apāvṛṅkta ||
17.28.8
sa parameṣṭhinam upādhāvat ||
17.28.9
sa prajāpatim upādhāvat ||
17.28.10
sa viṣṇum upādhāvat ||
17.28.11
sa gṛhapatim upādhāvat ||
17.28.12
sa virājam upādhāvat ||
17.28.13
sa svarājam upādhāvat ||
17.28.14
sa samrājam upādhāvat ||
17.28.15
so 'horātre upadhāvat ||
17.28.16
so 'rdhamāsān upādhāvat ||
17.28.17
sa māsān upādhāvat ||
17.28.18
sa ṛtūn upādhāvat ||
17.28.19
sa ārtavān upādhāvat ||
17.28.20
sa ṛṣīn upādhāvat ||
17.28.21
sa ārṣeyān upādhāvat ||
17.28.22
so 'ṅgirasa upapādhāvat ||
17.28.23
sa āṅgirasān upādhāvat ||
17.28.24
so atharvaṇa upādhāvat ||
17.28.25
sa ātharvaṇān upādhāvat ||
17.28.26
viśvān devān marudgaṇās tam anv avādravan somaḥ prathamo 'thendrāgnī ||
17.28.27
tam upāmantrayantāpuṇyayā vācā krūrayā ca haniṣyāmas tvā vittvā cetsyāmonacatamiṣyasīti so 'śāmyat ||
17.28.28
tasmād yo brahma vedotāpaskṛtaṃ śamayati dohayata evainān ||
17.28.29
tam ṛksāmābhyām ādatta yajuṣā yajñena gāyatreṇa vāmadevyena ca ||
17.28.30
etad vā idaṃ sarvaṃ yad ṛksāme etāv indrasya bāhū ||
17.28.31
tam ādatta taṃ paruṣy ādhatta ||
17.28.32
prajā vai samṛddhir akṣitiḥ paśavaḥ parūṃṣi ||
17.28.33
prajām eva samṛddhim akṣitim ava rundhe yaḥ (…) || [see 17.27.4b
17.29.2
diśa evānu prati tiṣṭhati yaḥ (…) ||
17.30.4
sarvān eva puṇyām̐l lokān ava rundhe sarvāś ca devatā yaḥ (…) ||
17.31.4
pathiṣu devayāneṣu dhriyate pra patho devayānān jānāti yaḥ (…) ||
17.32.4
dhriyante asmin prāṇā yaḥ (…) ||
17.33.2
tasya vṛtrasyāṅgā parvāṇi śarīrāṇy abhajyanta | etāni vai vṛtrasyāṅgā parvāṇi śarīrāṇi yad ime parvatāḥ ||
17.33.3
sa yatra hṛdā manasā kāmayata iha me rādhyate tad asmai rādhyate ||
17.33.4
asyām eva pratiṣṭhām āyatanaṃ vindate yaḥ (…) ||
17.34.1
sa devān āgacchat taṃ devā abruvann āśaṃsāmahe gurv etad vratam āraṇyeṣu paśuṣu grāmyeṣv aty eti
17.34.2
so 'naḍvāham upādhāvat tam anaḍvān abravīt kiṃ me pratīvāho bhaviṣyatīti varaṃ vṛṇīṣveti sa varam avṛṇīta
17.34.3
bradhnaloko 'sāni bradhnasya viṣṭapi śrayā iti
17.34.4
ṣoḍaśo vā ita ūrdhvo loko yad bradhno yad bradhnasya viṣṭapaḥ
17.34.5
bradhnaloko bhavati bradhnasya viṣṭapi śrayate yaḥ (…)
17.35.1
athāhīnā āśvatthir abravīn na tād brāhmaṇaṃ nindāni yād enam aśṛṇon ned iṣṭāpūrtena vi bhavānīti
17.35.2
kṛtyā vā eṣā manuṣyeṣu carati yad anaḍvān yad anaḍudvratī
17.35.3
ya evaṃ viduṣo 'sādhu kīrtayati- -iṣṭam evāsya pūrtaṃ māyāṃ saṃ vṛkte
17.35.4
indro vā agre asureṣv anaḍudvratam acarat teṣām iṣṭaṃ pūrtaṃ māyāṃ saṃvṛktānindraṃ hy enam
17.35.5
so 'naḍuho vahe 'kramata sarvām̐l lokān prājānāt
17.35.6
yāv asya pūrvapādau tau pūrvapakṣau yāv aparapādau tāv aparapakṣau
17.35.7
yāv asyauṣṭhau tau puroḍāśau ye nāsike tau sruvau
17.35.8
ye asyākṣau tau sūryācandramasau ye nimeṣās tāny ahorātrāṇi yāni vakṣaṇāni te sūryasya raśmayaḥ saḥ (…)
17.35.9
droṇakalaśaḥ śiraḥ somo rājā mastiṣkaḥ
17.35.10
ye asya śṛṅge tad ṛtaṃ satyam
17.35.11
dhruvaṃ vā ṛtaṃ satyaṃ tasmād ete dhruve
17.35.12
dhruvam eva rtaṃ satyam anu prati tiṣṭhati yaḥ (…)
17.36.2
carācarā vai śraddhā tasmāt karṇau muhur varīvarjayati
17.36.3
śraddadhate 'smai śraddhānīyo bhavati yaḥ (…)
17.37.4
vasor eva dhārāṃ samṛddhim akṣitim ava rundhe yaḥ (…) ||
17.38.7
kalpante asmā ṛtavo na rtuṣv ā vṛścata ṛtūnāṃ priyo bhavati yaḥ (…) ||
17.39.1
tapaś ca varaś ca mahaś ca yaśaś ca yad asminn antar ṛcaḥ sāmāni yajūṃṣi brāhmaṇam ||
17.39.2
brahma caiva lokaṃ cāva rundhe brāhmaṇavarcasī bhavati yaḥ (…) ||
17.40.9
pra patho devayānāṃ jānāti yaḥ (…) ||
17.41.5
jyog jīvati sarvam āyur eti na purā jarasaḥ pra mīyate yaḥ (…) ||
17.42.7
prathate prajayā paśubhir gṛhair dhanena yaḥ (…) ||
17.43.2
yo 'smān dveṣṭi yaṃ vayaṃ dviṣmas tasya prāṇān saṃ vṛha tasya prāṇān vi vṛha ||
17.43.3
indro 'sīndrasya rūpam asi prajāpatir asi parameṣṭhy asi ||
17.43.4
svar asi svargo 'si svargaloko 'si svargaṃ mā lokaṃ gamaya ||
17.43.5
yenāsya vahas tena yajño yena vahati tena lokaḥ ||
17.43.6
yenainaṃ paśyati tena viśvo yenainaṃ gamayati tena sarvaḥ ||
17.43.7
ye 'sya pādāḥ sā pratiṣṭhā | prati tiṣṭhati prajayā paśubhir gṛhair dhanena ya evaṃ vidvān anaḍuho vrataṃ bibharti ||
17.44.1
naḍam ā roha na te atra loka idaṃ sīsaṃ bhāgadheyaṃ ta ehi | yo goṣu yakṣmaḥ puruṣeṣu yakṣmas tena tvaṃ sākam adharāṅ parehi ||
17.44.2
aghaśaṃsaduḥśaṃsau kareṇānukareṇa ca | mṛtyūṃś ca sarvāṃs teneto yakṣmāṃś ca nir ajāmasi ||
17.44.3
nir ito mṛtyuṃ nirṛtiṃ nir yakṣmam ajāmasi | yo no dveṣṭi tam addhy agne kravyād yaṃ dviṣmas taṃ te pra suvāmaḥ ||
17.44.4
yady agniḥ kravyād yadi vā vyāghra imaṃ goṣṭham anyokā ā viveśa | taṃ māṣājyaṃ kṛtvā pra hiṇomi dūraṃ sa gacchatv apsuṣado 'ty agnīn ||
17.44.5
yat tvā kuddhāḥ pracakrur manyunā puruṣe mṛte | sukalpam agne tat tvayā punas tvod dīpayāmasi ||
17.44.6
punas tvādityā rudrā vasavaḥ punar brahmā vasunītir agre | punas tvā brahmaṇaspatir ādhād dīrghāyutvāya śataśāradāya ||
17.44.7
yo agniḥ kravyāt praviveśa vo gṛham imaṃ paśyann itaraṃ jātavedasam | taṃ harāmi pitṛyajñāya dūraṃ sa gharmam indhat parame sadhasthe ||
17.44.8
kravyādam agniṃ pra hiṇomi dūraṃ yamarājño gacchatu ripravāhaḥ | ihaivāyam itaro jātavedā devo devebhyo havyaṃ vahatu prajānan ||
17.44.9
kravyādam agnim iṣito harāmi janān druhantaṃ vajreṇa mṛtyum | vi taṃ śāsmi gārhapatyena vidvān pitṝṇāṃ loke api bhāgo asya ||
17.44.10
kravyādam agniṃ śasamānam ukthyaṃ pra hiṇomi pathibhiḥ pitṛyāṇaiḥ | mā devayānaiḥ pathibhir ā gā atraivaidhi pitṛṣu jāgṛhi tvam ||
17.45.1
sam indhate saṃkasukaṃ svastaye śuddhā bhavantaḥ śucayaḥ pāvakāḥ | jahāti ripram aty ena eti samiddho agniḥ supunā punāti ||
17.45.2
devo agniḥ saṃkasuko divas pṛṣṭhāny āruhat | mucyamāno nir aṃhaso mohyāsmām̐ aśastyāḥ ||
17.45.3
asmin vayaṃ saṃkasuke agne riprāṇi mṛjmahe | abhūma yajñiyāḥ śuddhāḥ pra ṇa āyūṃṣi tāriṣat ||
17.45.4
saṃkasuko vikasuko nirṛtho yaś ca nisvaraḥ | te te yakṣmaṃ savedaso dūrād dūram acucyavuḥ ||
17.45.5
annāt tvā puruṣebhyo gobhyo aśvebhyas tvā | kravyādaṃ nir ṇudāmasy agniṃ jīvitayopanam ||
17.45.6
yo no aśveṣu vīreṣu yo goṣu yo ajādiṣu | kravyādaṃ nir ṇudāmasy agnir yo janayopanaḥ ||
17.45.7
samiddho agna āhuta sa no mābhyapakramīḥ | atraiva dīdihi dyavi jyok ca sūryāya dṛśe ||
17.45.8
yasmin devā amṛjata yasmin manuṣyā uta | tasmin ghṛtastāvo mṛṣṭvā tvam agne divaṃ ruha ||
17.45.9
sīse mṛḍhvaṃ naḍe mṛḍhvam agniḥ saṃkasukaś ca yaḥ | atho avyāṃ rāmāyāṃ śīrṣaktim upabarhaṇe ||
17.45.10
sīse balaṃ sādayitvā śīrṣaktim upabarhaṇe | avyām asiknyāṃ mṛṣṭvā śuddhā bhavanti yajñiyāḥ ||
17.46.1
paraṃ mṛtyo anu parehi panthāṃ yas ta eṣa itaro devayānāt | cakṣuṣmate śṛṇvate te bravīmi- -iha me vīrā bahavo bhavantu ||
17.46.2
ime jīvā vi mṛtair āvavṛtrann abhūd bhadrā devahūtir no adya | prāñco agāma nṛtaye hasāya suvīrāso vidatham ā vadema ||
17.46.3
imaṃ jīvebhyaḥ paridhiṃ dadhāmi maiṣāṃ nu gād aparo artham etam | jyog jīvantaḥ śaradaḥ purūcīs tiro mṛtyuṃ dadhatāṃ parvatena ||
17.46.4
yathāhāny anupūrvaṃ bhavanti yathartava ṛtubhir yanti sākam | yathā na pūrvo aparaṃ jahāty evā tvaṣṭar āyuṃṣi kalpayaiṣām ||
17.46.5
ā rohatāyur jarasaṃ vṛṇānā anupūrvaṃ yatamānā yati ṣṭha | tān vas tvaṣṭā sujanimā sajoṣāḥ sarvam āyur nayatu jīvanāya ||
17.46.6
aśmanvatī rīyate saṃ rabhadhvaṃ vīrayadhvaṃ pra taratā sakhāyaḥ | atrā jahīta ye asan durevā anamīvān ut taremābhi vājān ||
17.46.7
ut tiṣṭhatā pra taratā sakhāyo +'śmanvatī syandate nadīyam | atrā jahīta ye asann aśivāḥ śivān syonān ut taremābhi vājān ||
17.46.8
vaiśvadevīṃ sūnṛtām ā rabhadhvaṃ śuddhā bhavantaḥ śucayaḥ pāvakāḥ | atikrāmanto duritāni viśvā śataṃ himāḥ sarvavīrā madema ||
17.46.9
udīcīnaiḥ pathibhir vāyum adbhir atikrāmanto 'varān parebhiḥ | triḥ sapta kṛtva ṛṣayaḥ paretā mṛtyuṃ pratyauhan padayopanena ||
17.46.10
mṛtyoḥ padaṃ yopayanta eta drāghīya āyuḥ prataraṃ dadhānāḥ | āsīnā mṛtyuṃ nudatā sadhasthe 'tha jīvā vidatham ā vadema ||
17.47.1
imā nārīr avidhavāḥ supatnīr āñjanena sarpiṣā saṃ viśantu | anaśravo anamīvāḥ suratnā ā rohantu janayo yonim agre ||
17.47.2
ime vīrā avidhavāḥ sujānaya āñjanena sarpiṣā saṃ spṛśantām | anaśravo anamīvāḥ suratnāḥ syonād yoner adhi talpaṃ ruheyuḥ ||
17.47.3
vyākaromi haviṣāham etau tau brahmaṇā vy ahaṃ kalpayāmi | svadhāṃ pitṛbhyo ajarāṃ kṛṇomi dīrghenāyuṣā sam imāṃ sṛjāmi ||
17.47.4
yo no agniḥ pitaro hṛtsv antar āviveśāmṛto martyeṣu | mayy ahaṃ taṃ pari gṛhṇāmi devaṃ mā so asmān dvikṣata mā vayaṃ tam ||
17.47.5
apāvartyāgniṃ gārhapatyaṃ kravyādā preta dakṣiṇā | priyaṃ pitṛbhya ātmane brahmaṇe kṛṇuta priyam ||
17.47.6
dvibhāgadhanam ādāya pra kṣināty avartyā | agniḥ putrasya jyeṣṭhasya yaḥ kravyād anirāhitaḥ ||
17.47.7
yat kṛṣate yad vanute yac ca vastena vindate | sarvaṃ martyasya tan nāsti kravyāc ced anirāhitaḥ ||
17.47.8
ayajñiyo hatavarcā bhavati nainena havir attave | chinatti kṛṣiṃ gāṃ dhanaṃ yaḥ kravyād anuvartate ||
17.47.9
bahu gṛdhyaiḥ pra vadaty ārtiṃ martyo ny eti ca | kravyād yam agnir antikād anuvidvān vitāvati ||
17.47.10
grāhyā gṛhāḥ saṃ sṛjyante yat striyā mriyate patiḥ | brahmaiva vidvān eṣyo yaḥ kravyādaṃ nir ādadhat ||
17.48.1
yad ripraṃ duritaṃ cakṛmā yac ca duṣkṛtam | āpo mā tasmāc chundhantv agniḥ saṃkasukaś ca yaḥ ||
17.48.2
tā adharād udīcīr āvavṛtran prajānatīḥ pathibhir devayānaiḥ | parvatasya ṛṣabhasyādhi pṛṣṭhe navāś caranti saritaḥ purāṇīḥ ||
17.48.3
agne akravyān niṣkravyādaṃ nudā devajanaṃ vaha ||
17.48.4
imaṃ kravyāt pra viveśa- -ayaṃ kravyādam anv agāt | vyāghrau kṛtvā nānānaṃ taṃ harāmi śivāparam ||
17.48.5
antardhir devānāṃ paridhir manuṣyāṇām agnir gārhapatya ubhayān antarā śritaḥ | jīvānām agne pra tira dīrgham āyuḥ pitṝṇāṃ lokam upa yantu ye mṛtāḥ ||
17.48.6
sugārhapatyo vitapann arātīr uṣāmuṣāṃ śreyasīṃśreyasīṃ dadhat | sarvān agne sahamānaḥ sapatnān aiṣām ūrjaṃ rayim asmāsu dhehi ||
17.48.7
imam indraṃ vahniṃ paprim anv ārabhadhvaṃ sa vo nividvān vijahātu mṛtyum | tenāpa hata śarum āpatantaṃ tena rudrasya pari pātāstām ||
17.48.8
ahorātre anv eṣi bibhrat kṣemyas tiṣṭhan prataraṇaḥ suvīraḥ | anāturāṃ sumanasas talpa bibhraj jyog eva naḥ puruṣagandhir edhi ||
17.48.9
te deveṣv ā vṛścante pāpaṃ jīvanti sarvadā | kravyād yān agnir antikād anuvidvān vitāvati ||
17.48.10
preva manasā patiti muhur ā vartate punaḥ | kravyād yam agnir antikād aśva ivānuvapate naḍam ||
17.49.1
ye 'śraddhayā dhanakāmyāt kravyādā samāsate | te vā anyeṣāṃ kumbhīṃ pary ādadhati sarvadā ||
17.49.2
iṣīkāṃ caratīṃ vittvā tilpiyaṃ daṇḍanaṃ naḍam | tān indra idhmaṃ kṛtvā yamasyāgniṃ nirādadhau ||
17.49.3
aviḥ kṛṣṇā bhāgadheyaṃ paśūnāṃ sīsaṃ kravyād uta candraṃ ta āhuḥ | māṣāḥ piṣṭā bhāgadheyaṃ havyaṃ te 'raṇyānyā gahvaraṃ sacasva ||
17.49.4
pratyañcam arkaṃ pratyarpayitvā pravidvān panthāṃ vi hy ācakāra | parāmīṣām asūn dideśa dīrgheṇāyuṣā sam adhād ihemān ||
17.49.5
anaḍvāhaṃ plavam anv ārabhadhvaṃ sa vo nirvakṣad duritād avadyāt | ā rohata savitur nāvaṃ hiraṇyayīṃ ṣaḍbhir ūrmibhir amatiṃ carema ||
17.49.6
gobhiṣ ṭaremāmatiṃ durevāṃ yavena kṣudhaṃ puruhūta viśvām | vayaṃ rājānaḥ prathamā dhanānām ariṣṭāsa ṛjanībhis tarema ||
17.49.7
pūrṇaṃ nāri pra harābhi kumbham apāṃ rasair oṣadhīnāṃ ghṛtasya | imān pātṝṃr amṛtenā sam aṅdhi sthirā vīrāḥ saṃmanaso bhavantu ||
17.50.1
pumān puṃso adhi tiṣṭha carma tatra hvayasva yatamā priyā te | yāvantāv agre prathamaṃ sameyathus tad vāṃ vayo yamarājye samānam ||
17.50.2
tāvad vāṃ tejas tati vīryāṇi tāvac cakṣus tatidhā vājināni | agniḥ śarīraṃ sacate yadaidho adhā pakvān mithunā saṃ bhavāthaḥ ||
17.50.3
sam asmiṃl loke sam u devayāne saṃ smā sametaṃ yamarājye | pūtau pavitrair upa tad u hvayethāṃ yadyad reto adhi vāṃ saṃbabhūva ||
17.50.4
āpaḥ putrāso abhi saṃ viśadhvam imaṃ jīvaṃ jīvadhanyāḥ sam eta | tāsāṃ bhajadhvam amṛtaṃ yad āhur yam odanaṃ pacati vo janitrī ||
17.50.5
yaṃ vaḥ pitā pacati yaṃ ca mātā riprān nirmukthyai śamalāc ca vācaḥ | sa odanaḥ śatadhāraḥ svarga ubhe vyāpa nabhasī mahitvā ||
17.50.6
ubhe nabhasī ubhayāṃś ca lokān ye yajvanām abhijitāḥ svargāḥ | teṣāṃ jyotiṣmān madhumān yo agre tasmin putrair jarasi saṃ śrayethām ||
17.50.7
prācīṃprācīṃ pradiśam ā rabhetām etaṃ lokaṃ śraddadhānāḥ sacante | mimāthāṃ pātraṃ tad vāṃ pūrṇam astu sa vāṃ pakvaḥ pitryāṇe nyāyat ||
17.50.8
dakṣiṇāṃ diśam abhi nakṣamāṇau pary āvartethām abhi pātram etat | tasmai vāṃ yamaḥ pitṛbhiḥ saṃvidānaḥ pakvāya śarma bahulaṃ ni yacchāt ||
17.50.9
pratīcī diśām iyam id varaṃ vāṃ yasyāṃ somo adhipā mṛḍitā ca | tasyāṃ mimāthāṃ sukṛtaḥ sacethām adhā pakvena saha saṃ bhavema ||
17.50.10
uttaraṃ rāṣṭraṃ prajayottarāvad diśām udīcī kṛṇavan no agram | pāṅktaṃ chandaḥ puruṣo babhūva viśvair viśvāṅgaiḥ saha saṃ bhavema ||
17.51.1
dhruveyaṃ virāṇ namo astv asyai śivā putrebhya uta mahyam astu | sā no devy adite viśvavāra irya iva gopā abhi rakṣa pakvam ||
17.51.2
piteva putrām̐ abhi saṃ sacasva naḥ śivā no vātā iha vāntu śagmāḥ | yam odanaṃ pacato devate iha taṃ nas tapa uta satyaṃ ma vittām ||
17.51.3
yadyat kṛṣṇaḥ śakuna eha gatvā tsaraṃ viṣaktaṃ bila āsasāda | dāsī vā yad ārdrahastā samaṅkta ulūkhalaṃ musalaṃ śundhatāpaḥ ||
17.51.4
ayaṃ grāvā pṛthubudhno vayodhāḥ pūtaḥ pavitrair apa hantu rakṣaḥ | ā roha carma mahi śarma yaccha mā dampatī pautram aghaṃ ni gātām ||
17.51.5
vanaspatiḥ saha devair na āgan rakṣaḥ piśācām̐ apabādhamānaḥ | sa ucchrayātai pra vadāti vācaṃ tena lokām̐ abhi sarvāñ jayema ||
17.51.6
sapta medhāṃ paśavaḥ pary agṛhṇan ya eṣāṃ medasvān uta yaś cakarśa | trayastriṃśad devatās tvāṃ sacante sa naḥ svargam abhi neṣi lokam ||
17.51.7
svargaṃ lokam abhi no nayāsi saṃ jāyā saha putraiḥ syāma | gṛhṇāmi hastam anv aitv atra mā nas tārīn nirṛtir mo arātiḥ ||
17.51.8
grāhiṃ pāpmānam ati tām̐ ayāma tamo vyasya pra vadāsi valgu || vānaspatya udyato mā jihiṃsīr mā taṇḍulaṃ vi śarīr devayantam ||
17.51.9
viśvavyacā ghṛtapṛṣṭho bhaviṣyaṃ sayonir lokam upa yāhi vidvān | varṣavṛddham upa yaccha śūrpe tviṣiṃ palāvān apa tad vinaktu ||
17.51.10
trayo lokāḥ saṃmitā brāhmaṇena dyaur evāsau pṛthivy antarikṣam | aṃśūn gṛbhitān anu saṃrabhethām ā pyāyantāṃ punar ā yantu śūrpāt ||
17.52.1
pṛthag rūpāṇi bahudhā paśūnām ekarūpo bhavati saṃ samṛddhyām | etāṃ tvacaṃ lohinīṃ tāṃ nudethāṃ grāvā śundhāti malaga iva vastrā ||
17.52.2
janitrīva prati hṛṇyāsi sūnuṃ saṃ tvā dadhāmi pṛthivīṃ pṛthivyā | ukhāḥ kumbhīr vedyāṃ saṃcarantāṃ yajñāyudhair ājyenābhiṣiktāḥ ||
17.52.3
bhūmyāṃ tvā bhūmim adhi dhārayāmi tanūḥ samānī vikṛtā ta eṣā | yadyad yuktaṃ likhitam arpaṇaṃ ca tena mā susror api tad vapāmi ||
17.52.4
agniḥ pacan rakṣatu tvā purastād indro rakṣād dakṣiṇato mahitvā | somas tvā dṛṃhād dharuṇe pratīcyā uttarāt tvā varuṇaḥ saṃ dadātai ||
17.52.5
ā yantu divaḥ pṛthivīṃ sacante bhūmyāḥ sacante urv antarikṣam | śuddhāḥ satīs tā u śundhanta eva tā naḥ svargam abhi lokaṃ nayantu ||
17.52.6
pūtāḥ pavitraiḥ pavante abhrād divaṃ ca yanti pṛthivīṃ ca lokān | tā jīvalā jīvadhanyāḥ pratiṣṭhāḥ pātra āsiktāḥ pary agnir endhām ||
17.52.7
uteva prabhvīr uta saṃmitāsa uta śukrāḥ śucayaś cāmṛtāsaḥ | tā odanaṃ dampatibhyāṃ pratiṣṭhā āpaḥ śikṣantīḥ pravatā sunāthāḥ ||
17.52.8
ud yodhayanty abhi valgantī taptāḥ phenam asyanti bahulaṃ ca bindum | yoṣeva dṛṣṭvā patim ṛtviyā yā- -etais taṇḍulair bhavatā sam āpaḥ ||
17.52.9
saṃkhyātā stokāḥ pṛthivīṃ sacante prāṇāpānaiḥ saṃmitā oṣadhībhiḥ | asaṃkhyātā opyamānāḥ suvarṇāḥ sarvaṃ samāpaṃ śucayaḥ śucitvam ||
17.52.10
utthāpaya sīdato budhna enān adbhir ātmānam api saṃ sṛjantām | amāsi pātra udakaṃ yad etan mitās taṇḍulāḥ pradiśo yatīmāḥ ||
17.53.1
pra yaccha parśuṃ tvarayā harantv ahiṃsanta oṣadhīr dāntu parvam | somo yāsāṃ pari rājyaṃ babhūva- -amanyutā vīrudho me bhavantu ||
17.53.2
navaṃ barhir odanāya stṛṇīta priyaṃ hṛdaś cakṣuṣo valgv astu | tatra devāḥ saha devair viśantv imaṃ prāśnantu dakṣiṇato niṣadya ||
17.53.3
vanaspate stīrṇam ā sīda barhir agniṣṭomaiḥ saṃmito devatābhiḥ | tvaṣṭeva rūpaṃ sukṛtaṃ svadhītyenā ehāḥ pari pātre dadṛśrām ||
17.53.4
dhartā dhriyasva dharuṇe pṛthivyā acyutaṃ tvā devatāś cyāvayantu | taṃ dampatī jīvantau jīvaputrā udvāsayātaḥ pary agnidhānāt ||
17.53.5
ṣaṣṭyai śaradbhyaḥ pari dadhma etaṃ svaḥ pakvenābhy aśnavātai | upainaṃ putrāḥ pitaraś ca sīdān imaṃ svargaṃ gamayāntam agne ||
17.53.6
sarvān samāgān abhijitya lokān yāvantaḥ kāmāḥ samapūpuras tān | vi gāhethām āyavanaṃ ca darvir ekasmin pātre adhyuddharainam ||
17.53.7
upa stṛṇīhi prathayā purastād ghṛtena pātram abhi ghārayedam | vāśrevosrā taruṇaṃ starasmim imaṃ devāso abhihiṃkarātha ||
17.53.8
upāstarīr akaro lokam etam uruḥ pṛthuś cāsamaḥ svargaḥ | tasmin suparṇo mahiṣaś śrayātai devā enaṃ devatābhyaḥ pra yacchān ||
17.53.9
yadyaj jāyā pacati tvat paraḥparaḥ patir vā jāya uta tvat tiraḥ | saṃ tat sṛjethāṃ saha vāṃ tad astu saṃ rādhayantau saha lokam etam ||
17.53.10
yāvanto asyāḥ pṛthivīṃ sacante asmāt putrāḥ pari ye saṃbabhūvuḥ | sarvāṃs tān upa pātre hvayethāṃ nābhiṃ janānāḥ śiśavaḥ samāyan ||
17.54.1
vasor yā dhārā madhunā samaktā ghṛtena miśrā amṛtasya nābhayaḥ | sarvās tā ava rundhe svargaḥ ṣaṣṭyāṃ śaratsu nidhipā abhīcchāt ||
17.54.2
nidhiṃ nidhipā abhy enam icchād anīśvarā abhitaḥ santv anye | asmābhir datto nihitaḥ svargas tribhiḥ kāṇḍais trīn svargān arukṣat ||
17.54.3
agnī rakṣas tapatu yad videvaṃ kravyāt piśāca iha mā pra pāsta | nudāma enam ava rudhmo asmad ādityā no aṅgirasaḥ sacantām ||
17.54.4
ādityebhyo aṅgirobhyo madhv idaṃ ghṛtena miśraṃ prati vedayāmaḥ | śuddhahastau brāhmaṇasyānihatya- -enaṃ svargaṃ sukṛtāv apītam ||
17.54.5
idaṃ kāṇḍam uttamaṃ prāpam asya yasmāl lokāt parameṣṭhī samāpa | ā siñca sarpir ghṛtavat samaṅdhy eṣa bhāgo aṅgiraso no atra ||
17.54.6
satyāya ca tapase devatābhyo nidhiṃ śevadhiṃ pari dadhma etam | mā no dyūte 'va gān mā samityāṃ mā smānyasmā ut sṛjatā purā mat ||
17.54.7
na kilbiṣam atra nādhāro asti na yan mitraiḥ samamamāna eti | paktāraṃ pakvaḥ punar ā viśāsy anūnaṃ pātraṃ nihitaṃ no astu ||
17.54.8
ahaṃ pacāmy aham id vadāmi mamed u karman karuṇe 'pi jāyāḥ | kaumāro loko ajaniṣṭa putro 'nv ārabhethāṃ vaya uttarāvat ||
17.54.9
priyaṃ priyāṇāṃ kṛṇavāma yātan tamas te hantu yatame dviṣanti | dhenur anaḍvān vayo yad anyat pauruṣeyam apa mṛtyuṃ nudantu ||
17.54.10
sam agnayo vidur anyo anyaṃ ya oṣadhīḥ sacate yaś ca sindhūn | yāvanto devā divy ātapanti hiraṇyaṃ jyotir dadhato babhūva ||
17.55.1
eṣā tvacāṃ puruṣe saṃ babhūva- -anagnāḥ sarve paśavo ye anye | kṣatrenātmānaṃ pari dhāpayetām amotaṃ vāso mukham odanasya ||
17.55.2
yad akṣeṣu vadasi yat samityāṃ yad vā dhane anṛtaṃ vittakāmyā | samānaṃ tantuṃ saha saṃvasānau tasmin sarvaṃ śamalaṃ sādayāthaḥ ||
17.55.3
varṣaṃ vanuṣvāpi gaccha devāṃs tvaco dhūmaṃ pary ut pātayāsi | viśvavyacā viśvakarmā svargaḥ sayonir lokam upa yāhy etam ||
17.55.4
tanvaḥ svargo bahudhā vi cakre yathā vida ātmany anyavarṇāḥ | apājait kṛṣṇāṃ ruśatīṃ punāno yā lohinī tāṃ te agnau juhomi ||
17.55.5
prācyai diśe agnaye 'dhipataye 'sitāya rakṣitra ādityāyeṣumata etaṃ pari dadhmaḥ | taṃ no gopāyantv āsmākam aitor diṣṭaṃ no atra jarase ni neṣat | jarā mṛtyave pari ṇo dadhātv adhā pakvena saha saṃ bhavema ||
17.55.6
dakṣiṇāyai diśa indrāyādhipataye tiraścirāje rakṣitre vasubhya iṣumadbhya etam (…) ||
17.55.7
pratīcyai diśe varuṇāyādhipataye pṛdākave rakṣitre mitrāyeṣumata etam (…) ||
17.55.8
udīcyai diśe somāyādhipataye svajāya rakṣitre vātāyeṣumata etam (…) ||
17.55.9
dhruvāyai diśe viṣṇave 'dhipataye kalmāṣagrīvāya rakṣitre vīrudbhya iṣumatībhya etam (…) ||
17.55.10
ūrdhvāyai diśe bṛhaspataye 'dhipataye śvitrāya rakṣitre aśanībhya iṣumatībhya etaṃ pari dadhmaḥ | taṃ no gopāyantv āsmākam aitor diṣṭaṃ no atra jarase ni neṣat | jarā mṛtyave pari ṇo dadhātv athā pakvena saha saṃ bhavema ||