Comma for either/or — dharma, courage. Spelling forgiving — corage finds courage.

    Sāmaveda

    Prapāṭhaka 3

    Anonymous (Vedic)

    In the atlas

    3.1

    uttvā mandantu somāḥ kṛṇuṣva rādho adrivaḥ . ava brahmadviṣo jahi

    3.2

    girvaṇaḥ pāhi naḥ sutaṃ madhordhārābhirajyase . indra tvādātamidyaśaḥ

    3.3

    sadā va indraścarkṛṣadā upo nu sa saparyan . na devo vṛtaḥ śūra indraḥ

    3.4

    ā tvā viśantvindavaḥ samudramiva sindhavaḥ . na tvāmindrāti ricyate

    3.5

    indramidgāthino bṛhadindramarkebhirarkiṇaḥ . indraṃ vāṇīranūṣata

    3.6

    indra iṣe dadātu na ṛbhukṣaṇamṛbhuṃ rayim . vājī dadātu vājinam

    3.7

    indro aṅga mahadbhayamabhī ṣadapa cucyavat . sa hi sthiro vicarṣaṇiḥ

    3.8

    imā u tvā sutesute nakṣante girvaṇo giraḥ . gāvo vatsaṃ na dhenavaḥ

    3.9

    indrā nu pūṣaṇā vayaṃ sakhyāya svastaye . huvema vājasātaye

    3.10

    na ki indra tvaduttaraṃ na jyāyo asti vṛtrahan . na kyevaṃ yathā tvam

    3.11

    samānamu pra śaṃsiṣam

    3.12

    asṛgramindra te giraḥ prati tvāmudahāsata . sajoṣā vṛṣabhaṃ patim

    3.13

    sunītho ghā sa martyo yaṃ maruto yamaryamā . mitrāspāntyadruhaḥ

    3.14

    yadvīḍāvindra yatsthire yatparśāne parābhṛtam . vasu spārhaṃ tadā bhara

    3.15

    śrutaṃ vo vṛtrahantamaṃ pra śardhaṃ carṣaṇīnām . āśiṣe rādhase mahe

    3.16

    araṃ ta indra śravase gamema śūra tvāvataḥ . araṃ śakra paremaṇi

    3.17

    dhānāvantaṃ karambhiṇamapūpavantamukthinam . indra prātarjuṣasva naḥ

    3.18

    apāṃ phenena namuceḥ śira indrodavartayaḥ . viśvā yadajaya spṛdhaḥ

    3.19

    ime ta indra somāḥ sutāso ye ca sotvāḥ . teṣāṃ matsva prabhūvaso

    3.20

    tubhyaṃ sutāsaḥ somāḥ stīrṇaṃ barhirvibhāvaso . stotṛbhya indra mṛḍaya

    3.21

    maṃhiṣṭhaṃ siñca indubhiḥ

    3.22

    ataścidindra na upā yāhi śatavājayā . iṣā sahasravājayā

    3.23

    ā bundaṃ vṛtrahā dade jātaḥ pṛcchadvi mātaram . ka ugrāḥ ke ha śṛṇvire

    3.24

    bṛbadukthaṃ havāmahe sṛprakarasnamūtaye . sādhaḥ kṛṇvantamavase

    3.25

    ṛjunītī no varuṇo mitro nayati vidvān . aryamā devaiḥ sajoṣāḥ

    3.26

    dūrādiheva yatsato 'ruṇapsuraśiśvitat . vi bhānuṃ viśvathātanat

    3.27

    ā no mitrāvaruṇā ghṛtairgavyūtimukṣatam . madhvā rajāṃsi sukratū

    3.28

    udu tye sūnavo giraḥ kāṣṭhā yajñeṣvatnata . vāśrā abhijñu yātave

    3.29

    idaṃ viṣṇurvi cakrame tredhā ni dadhe padam . samūḍhamasya pāṃsule

    3.30

    asya rātau sutaṃ piba

    3.31

    kadu pracetase mahe vaco devāya śasyate . tadidhyasya vardhanam

    3.32

    ukthaṃ ca na śasyamānaṃ nāgo rayirā ciketa . na gāyatraṃ gīyamānam

    3.33

    indra ukthebhirmandiṣṭho vājānāṃ ca vājapatiḥ . harivāntsutānāṃ sakhā

    3.34

    ā yāhyupa naḥ sutaṃ vājebhirmā hṛṇīyathāḥ . mahāṃ iva yuvajāniḥ

    3.35

    kadā vaso stotraṃ haryata ā ava śmaśā rudhadvāḥ . dīrghaṃ sutam vātāpyāya

    3.36

    brāhmaṇādindra rādhasaḥ pibā somamṛtūṃ ranu . tavedaṃ sakhyamastṛtam

    3.37

    vayaṃ ghā te api smasi stotāra indra girvaṇaḥ . tvaṃ no jinva somapāḥ

    3.38

    endra pṛkṣu kāsu cinnṛmṇaṃ tanūṣu dhehi naḥ . satrājidugra pauṃsyam

    3.39

    evā hyasi vīrayurevā śūra uta sthiraḥ . evā te rādhyaṃ manaḥ

    3.40

    īśānamasya jagataḥ svardṛśamīśānamindra tasthuṣaḥ

    3.41

    tvāmiddhi havāmahe sātau vājasya kārvaḥ . tvāṃ vṛtreṣvindra satpatiṃ narastvāṃ kāṣṭhāsvarvataḥ

    3.42

    abhi pra vaḥ surādhasamindramarca yathā vide . yo jaritṛbhyo maghavā purūvasuḥ sahasreṇeva śikṣati

    3.43

    taṃ vo dasmamṛtīṣahaṃ vasormandānamandhasaḥ . abhi vatsaṃ na svasareṣu dhenava indraṃ gīrbhirnavāmahe

    3.44

    tarobhirvo vidadvasumindraṃ sabādha ūtaye . bṛhadgāyantaḥ sutasome adhvare huve bharaṃ na kāriṇam

    3.45

    taraṇiritsiṣāsati vājaṃ purandhyā yujā . ā va indraṃ puruhūtaṃ name girā nemiṃ taṣṭeva sudruvam

    3.46

    pibā sutasya rasino matsvā na indra gomataḥ . āpirno bodhi sadhamādye vṛdhe3 'smāṃ avantu te dhiyaḥ

    3.47

    tvaṃ hyehi cerave vidā bhagaṃ vasuttaye . udvāvṛṣasva maghavangaviṣṭaya udindrāśvamiṣṭaye

    3.48

    na hi vaścaramaṃ ca na vasiṣṭhaḥ parimaṃste . asmākamadya marutaḥ sute sacā viśve pibantu kāminaḥ

    3.49

    mā cidanyadvi śaṃsata sakhāyo mā riṣaṇyata . indramitstotā vṛṣaṇaṃ sacā sute muhurukthā ca śaṃsata

    3.50

    na kiṣṭaṃ karmaṇā naśadyaścakāra sadāvṛdham . indraṃ na yajñairviśvagūrtamṛbhvasamadhṛṣṭaṃ dhṛṣṇumojasā

    3.51

    ya ṛte cidabhiśriṣaḥ purā jatrubhya ātṛdaḥ . sandhātā sandhiṃ maghavā purūvasurniṣkartā vihrutaṃ punaḥ

    3.52

    ā tvā sahasramā śataṃ yuktā rathe hiraṇyaye . brahmayujo haraya indra keśino vahantu somapītaye

    3.53

    ā mandrairindra haribhiryāhi mayūraromabhiḥ . mā tvā ke cinni yemurinna pāśino 'ti dhanveva tāṃ ihi

    3.54

    tvamaṅga pra śaṃsiṣo devaḥ śaviṣṭha martyam . na tvadanyo maghavannasti marḍitendra bravīmi te vacaḥ

    3.55

    tvamindra yaśā asyṛjīṣī śavasaspatiḥ . tvaṃ vṛtrāṇi haṃsyapratīnyeka itpurvanuttaścarṣaṇīdhṛtiḥ

    3.56

    indramiddevatātaya indraṃ prayatyadhvare . indraṃ samīke vanino havāmaha indraṃ dhanasya sātaye

    3.57

    imā u tvā purūvaso giro vardhantu yā mama . pāvakavarṇāḥ śucayo vipaścito 'bhi stomairanūṣata

    3.58

    udu tye madhumattamā gira stomāsa īrate . satrājito dhanasā akṣitotayo vājayanto rathā iva

    3.59

    yathā gauro apā kṛtaṃ tṛṣyannetyaveriṇam . āpitve naḥ prapitve tūyamā gahi kaṇveṣu su sacā piba

    3.60

    bhagaṃ na hi tvā yaśasaṃ vasuvidamanu śūra carāmasi

    3.61

    yā indra bhuja ābharaḥ svarvāṃ asurebhyaḥ . stotāraminmaghavannasya vardhaya ye ca tve vṛktabarhiṣaḥ

    3.62

    pra mitrāya prāryamṇe sacathyamṛtāvaso . varūthye3 varuṇe chandyaṃ vacaḥ stotraṃ rājasu gāyata

    3.63

    abhi tvā pūrvapītaya indra stomebhirāyavaḥ . samīcīnāsa ṛbhavaḥ samasvaranrudrā gṛṇanta pūrvyam

    3.64

    pra va indrāya bṛhate maruto brahmārcata . vṛtraṃ hanati vṛtrahā śatakraturvajreṇa śataparvaṇā

    3.65

    bṛhadindrāya gāyata maruto vṛtrahantamam . yena jyotirajanayannṛtāvṛdho devaṃ devāya jāgṛvi

    3.66

    indra kratuṃ na ā bhara pitā putrebhyo yathā . śikṣā ṇo asminpuruhūta yāmani jīvā jyotiraśīmahi

    3.67

    mā na indra parā vṛṇagbhavā naḥ sadhamādye . tvaṃ na ūtī tvaminna āpyam mā na indra parā vṛṇak

    3.68

    vayaṃ gha tvā sutāvanta āpo na vṛktabarhiṣaḥ . pavitrasya prasravaṇeṣu vṛtrahanpari stotāra āsate

    3.69

    yadindra nāhuṣīṣvā ojo nṛmṇaṃ ca kṛṣṭiṣu . yadvā pañca kṣitīnāṃ dyumnamā bhara satrā viśvāni pauṃsyā

    3.70

    vṛṣā hyugra śṛṇviṣe parāvati vṛṣo arvāvati śrutaḥ

    3.71

    yacchakrāsi parāvati yadarvāvati vṛtrahan . atastvā gīrbhirdyugadindra keśibhiḥ sutāvāṃ ā vivāsati

    3.72

    abhi vo vīramandhaso madeṣu gāya girā mahā vicetasam . indraṃ nāma śrutyaṃ śākinaṃ vaco yathā

    3.73

    indra tridhātu śaraṇaṃ trivarūthaṃ svastaye . chardiryaccha maghavadbhyaśca mahyaṃ ca yāvayā didyumebhyaḥ

    3.74

    śrāyanta iva sūryaṃ viśvedindrasya bhakṣata . vasūni jāto janimānyojasā prati bhāgaṃ na dīdhimaḥ

    3.75

    na sīmadeva āpa tadiṣaṃ dīrghāyo martyaḥ . etagvā cidyā etaśo yuyojata indro harī yuyojate

    3.76

    ā no viśvāsu havyamindraṃ samatsu bhūṣata . upa brahmāṇi savanāni vṛtrahanparamajyā ṛcīṣama

    3.77

    tavedindrāvamaṃ vasu tvaṃ puṣyasi madhyamam . satrā viśvasya paramasya rājasi na kiṣṭvā goṣu vṛṇvate

    3.78

    kveyatha kvedasi purutrā ciddhi te manaḥ . alarṣi yudhma khajakṛtpurandara pra gāyatrā agāsiṣuḥ

    3.79

    vayamenamidā hyopīpemeha vajriṇam . tasmā u adya savane sutaṃ bharā nūnaṃ bhūṣata śrute

    3.80

    viśvāsāṃ tarutā pṛtanānāṃ jyeṣṭhaṃ yo vṛtrahā gṛṇe

    3.81

    yata indra bhayāmahe tato no abhayaṃ kṛdhi . maghavañchagdhi tava tanna ūtaye vi dviṣo vi mṛdho jahi

    3.82

    vāstoṣpate dhruvā sthūṇāṃ satraṃ somyānām . drapsaḥ purāṃ bhettā śaśvatīnāmindro munīnāṃ sakhā

    3.83

    baṇmahāṃ asi sūrya baḍāditya mahāṃ asi . mahaste sato mahimā paniṣṭama mahnā deva mahāṃ asi

    3.84

    aśvī rathī surūpa idgomāṃ yadindra te sakhā . śvātrabhājā vayasā sacate sadā candrairyāti sabhāmupa

    3.85

    yaddyāva indra te śataṃ śataṃ bhūmīruta syuḥ . na tvā vajrintsahasraṃ sūryā anu na jātamaṣṭa rodasī

    3.86

    yadindra prāgapāgudagnyagvā hūyase nṛbhiḥ . simā purū nṛṣūto asyānave 'si praśardha turvaśe

    3.87

    kastamindra tvā vasavā martyo dadharṣati . śraddhā hi te maghavanpārye divi vājī vājaṃ siṣāsati

    3.88

    indrāgnī apādiyaṃ pūrvāgātpadvatībhyaḥ . hitvā śiro jihvayā rārapaccarattriṃśatpadā nyakramīt

    3.89

    indra nedīya edihi mitamedhābhirūtibhiḥ . ā śaṃ tama śaṃ tamābhirabhiṣṭibhirā svāpe svāpibhiḥ

    3.90

    āśuṃ jetāraṃ hetāraṃ rathītamamatūrtaṃ tugriyāvṛdham

    3.91

    mo ṣu tvā vāghataśca nāre asmanni rīraman . ārāttādvā sadhamādaṃ na ā gahīha vā sannupa śrudhi

    3.92

    sunota somapāvne somamindrāya vajriṇe . pacatā paktīravase kṛṇudhvamitpṛṇannitpṛṇate mayaḥ

    3.93

    yaḥ satrāhā vicarṣaṇirindraṃ taṃ hūmahe vayam . sahasramanyo tuvinṛmṇa satpate bhavā samatsu no vṛdhe

    3.94

    śacībhirnaḥ śacīvasū divānaktaṃ diśasyatam . mā vāṃ rātirupa dasatkadā ca nāsmadrātiḥ kadā ca na

    3.95

    yadā kadā ca mīḍhuṣe stotā jareta martyaḥ . ādidvandeta varuṇaṃ vipā girā dharttāraṃ vivratānām

    3.96

    pāhi gā andhaso mada indrāya medhyātithe . yaḥ sammiślo haryoryo hiraṇyaya indro vajrī hiraṇyayaḥ

    3.97

    ubhayaṃ śṛṇavacca na indro arvāgidaṃ vacaḥ . satrācyā maghavāntsomapītaye dhiyā śaviṣṭha ā gamat

    3.98

    mahe ca na tvādrivaḥ parā śulkāya dīyase . na sahasrāya nāyutāye vajrivo na śatāya śatāmagha

    3.99

    vasyāṃ indrāsi me pituruta bhrāturabhuñjataḥ . mātā ca me chadayathaḥ samā vaso vasutvanāya rādhase