Kāṇḍa 4
Ancient Anonymous (Vedic) Sanskrit4.1.1
hiraṇyagarbhaḥ sam avartatāgre bhūtasya jātaḥ patir eka āsīt | sa dādhāra pṛthivīṃ dyām utāmuṃ tasmai devāya haviṣā vidhema ||
4.1.2
ya ojodā baladā yaś ca viśva upāsate praśiṣaṃ yasya devāḥ | yasya chāyāmṛtaṃ yasya mṛtyus tasmai devāya haviṣā vidhema ||
4.1.3
yaḥ prāṇato nimiṣato vidhartā patir viśvasya jagato babhūva | ya īśe 'sya dvipado yaś catuṣpadas tasmai devāya haviṣā vidhema ||
4.1.4
yena dyaur ugrā pṛthivī ca dṛḍhā yena sva stabhitaṃ yena nākaḥ | yo antarikṣaṃ vimame varīyas tasmai devāya haviṣā vidhema ||
4.1.5
ya ime dyāvāpṛthivī tastabhāna- -adhārayad avasā rejamāne | yasminn adhi vitata eti sūryas tasmai devāya haviṣā vidhema ||
4.1.6
yasya viśve himavanto mahitvā samudraṃ yasya rasayā sahāhuḥ | diśo yasya pradiśaḥ pañca devīs tasmai devāya haviṣā vidhema ||
4.1.7
āpo ha yasya viśvam āyur dadhānā garbhaṃ janayanta mātaraḥ | tatra devānām adhi deva āsta ekasthūṇe vimite dṛḍha ugre ||
4.1.8
āpo garbhaṃ janayantīr vatsam agre sam airayan | tasyota jāyamānasya- -ulba āsīd dhiraṇyayaḥ ||
4.1.9
hiraṇya ulba āsīd yo 'gre vatso ajāyata | taṃ yonyor vidravantyoḥ pary apaśyad ditir mahī ||
4.2.1
bhūto bhūteṣu paya ā dadhāti sa bhūtānām adhipatir babhūva | sa te mṛtyuś carati rājasūyaṃ sa rājā rājyam anu manyatām idam ||
4.2.2
abhi prehi vīrayasva- -ugraś cettā sapatnahā | ā tiṣṭha mitravardhana tubhyaṃ devā adhi bruvan ||
4.2.3
ātiṣṭhantaṃ pari viśve abhūṣañ chriyaṃ vasānaś carati svarociḥ | mahat tad vṛṣṇo asurasya nāma- -ā viśvarūpo amṛtāni tasthau ||
4.2.4
enā vyāghraṃ pariṣasvajānāḥ siṃhaṃ hinvanti mahate saubhagāya | mahiṣaṃ na subhuvas tasthivāṃsaṃ marmṛjyante dvīpinam apsv antaḥ ||
4.2.5
vyāghro adhi vaiyāghre vi kramasva diśo mahīḥ | viśas tvā sarvā ā yantv āpo divyāḥ payasvatīḥ ||
4.2.6
yā āpo divyāḥ payasā madanti yā antarikṣa uta pārthivā yāḥ | tāsāṃ tvā sarvāsām apām abhi ṣiñcāmi varcasā ||
4.2.7
abhi tvā varcasāsicaṃ divyena payasā saha | yathāso mitravardhanas tathā tvā savitā karat ||
4.3.1
yat te candraṃ kaśyapa rocanāvad yat saṃhitaṃ puṣkalaṃ citrabhānu | yasmin sūryā ārpitāḥ sapta sākaṃ tasmin rājānam adhi vi śrayemam ||
4.3.2
yebhiḥ śilpaiḥ paprathānām adṛṃho yebhir divam abhyapiṃśaḥ pravidvān | yebhir vācaṃ puṣkalair avyayas tena māgne varcasā saṃ sṛjeha ||
4.3.3
yebhiḥ sūrya ātapati pra ketubhir yebhir agnir dadṛśe citrabhānuḥ | yebhir āpaś candravarṇā ajinvan tena māgne varcasā saṃ sṛjeha ||
4.3.4
āyaṃ bhātu pradiśaḥ pañca devīr indra iva jyeṣṭho bhavatu prajānām | asmin dhehi puṣkalaṃ citrabhānv ayaṃ pṛṇātu rajasor upastham ||
4.3.5
anu tvendro 'vatv anu bṛhaspatir anu tvā somo anv agnir āvīt | anu tvā viśve avantu devāḥ sapta rājāno ya udābhiṣiktāḥ ||
4.3.6
anu tvā mitrāvaruṇehāvatām anu dyāvāpṛthivī oṣadhībhiḥ | sūryo 'hobhir anu tvāvatu candramā nakṣatrair anu tvedam āvīt ||
4.3.7
dyauś ca tvā pṛthivī ca pracetasau śukro bṛhan dakṣiṇā tvā pipartu | anu svadhā cikitāṃ somo agniḥ pūṣā tvāvatu savitā savena ||
4.4.1
stuvānam agna ā naya yātudhānaṃ kimīdinam | tvaṃ hi devāntito hantā dasyor babhūvitha ||
4.4.2
ājyasya parameṣṭhiñ jātavedas tanūvaśin | agne taulasya prāśāna yātudhānān vi lāpaya ||
4.4.3
vi lapantu yātudhānā atriṇo ye kimīdinaḥ | athedam agne no havir indraś ca prati haryatam ||
4.4.4
agniḥ purastād ā yacchatu prendro nudatu bāhumān | bravītu sarvo yātumān ayam asmīty etya ||
4.4.5
paśyāmi te vīryā jātavedaḥ pra ṇo brūhi yātudhānān nṛcakṣaḥ | tvayā sarve paritaptāḥ purastād ā yantu prabruvāṇā upedam ||
4.4.6
ā rabhasva jātavedo hṛdaḥ kāmāya randhaya | dūto no agna ut tiṣṭha yātudhānān ihā naya ||
4.4.7
tvam agne yātudhānān upabaddhān ihā naya | athaiṣām indro vajreṇa- -api śīrṣāṇi vṛścatu ||
4.4.8
idaṃ havir yātudhānān nadī phenam ivā vahāt | yadīdaṃ strī pumān akar iha sa stuvatāṃ janaḥ ||
4.4.9
yātudhānasya somapa jahi prajāṃ nayasva ca | ni ṣṭuvānasya pātaya param akṣy utāvaram ||
4.4.10
ayaṃ stuvāna āgamat taṃ smota prati haryata | bṛhaspate vaśe kṛthā agnīṣomā vi vidhyatam ||
4.5.1
yāṃ tvā gandharvo akhanad varuṇāya mṛtabhraje | tāṃ tvā vayaṃ khanāmasy oṣadhiṃ śepaharṣaṇīm ||
4.5.2
vṛṣaṇas te khanitāro vṛṣā tvam asy oṣadhe | vṛṣāsi vṛṣṇyāvatī vṛṣaṇe tvā khanāmasi ||
4.5.3
ud uṣā ud u sūrya uc chuṣmā oṣadhīnām | ud ejati prajāpatir vṛṣā śuṣmeṇa vājinā ||
4.5.4
ūrdhvaśrāṇam idaṃ kṛdhi yathā sma te virohato abhitaptam ivānati | tatas te śuṣmavattaram iyaṃ kṛṇotv oṣadhiḥ ||
4.5.5
apāṃ rasa oṣadhīnām atho vanaspatīnām | atho somasya bhrātāsy ārśyam asi vṛṣṇyam ||
4.5.6
aśvasya ṛśyasya bastasya puruṣasya ca | ya ṛṣabhasya vājas tam asmai dhehy oṣadhe ||
4.5.7
saṃ vājā ṛṣabhāṇāṃ saṃ śuṣmā oṣadhīnām | saṃ puṃsām indra vṛṣṇyam asmai dhehi tanūbalam ||
4.5.8
adyāgne adya savitar adya devi sarasvati | adyā me brahmaṇaspate dhanur ivā tānayā pasaḥ ||
4.5.9
ūrdhvās tiṣṭhanti giraya ūrdhvā vātā ud īrate | ūrdhvo 'yaṃ māmako mayūkha ivādhi bhūmyām ||
4.5.10
ut tiṣṭhogra vi dhūnuṣva vi te śvayantu nāḍyaḥ | atandro aśvapā iva nāva glāyo 'dhi muṣkayoḥ ||
4.6.1
hiraṇyaśṛṅgo vṛṣabho yaḥ samudrād udācarat | tenā sahasyenā vayaṃ ni janānt svāpayāmasi ||
4.6.2
na bhūmiṃ vāto 'ti vāti nāti tapati sūryaḥ | janāṃś ca sarvān svāpaya śunaś cendrasakhā caran ||
4.6.3
vahyeśayāḥ proṣṭheśayā nārīr yās talpaśīvarīḥ | striyo yāḥ puṇyagandhās tāḥ sarvāḥ svāpayāmasi ||
4.6.4
ejadejad ajagrabhaṃ cakṣuḥ prāṇam ajagrabham | aṅgāny agrabhaṃ sarvā rātrīṇām atiśarvare ||
4.6.5
ya āste yaś ca carati yaś ca tiṣṭhan vipaśyati | teṣāṃ saṃ dadhmo akṣāṇi yathedaṃ harmyaṃ tathā ||
4.6.6
svaptu mātā svaptu pitā svaptu śvā svaptu viśpatiḥ | svapantu sarve jñātayaḥ sarvaṃ ni ṣvāpayā janam ||
4.6.7
svapna svapnābhikaraṇena sarvaṃ ni ṣvāpayā janam | otsūryam anyān svāpaya- -āvyuṣaṃ caratād aham indra ivāriṣṭo akṣitaḥ ||
4.7.1
akṣībhyāṃ te nāsikābhyāṃ karṇābhyām āsyād uta | yakṣmaṃ śīrṣaṇyaṃ mastiṣkāl lalāṭād vi vṛhāmasi ||
4.7.2
grīvābhyas ta uṣṇihābhyaḥ kīkasābhyo anūkyāt | yakṣmaṃ doṣaṇyam aṃsābhyām urasto vi vṛhāmasi ||
4.7.3
klomnas te hṛdayyābhyo halīkṣṇāt pārśvābhyām | yakṣmaṃ matasnābhyāṃ plīhno yaknas te vi vṛhāmasi ||
4.7.4
āntrebhyas te gudābhyo vaniṣṭhor udarād uta | yakṣmaṃ pāṇyor aṅgulibhyo nakhebhyo vi vṛhāmasi ||
4.7.5
asthibhyas te māṃsebhyaḥ snāvabhyo dhamanibhyaḥ | yakṣmaṃ pṛṣṭibhyo majjabhyo nābhyā vi vṛhāmasi ||
4.7.6
ūrubhyāṃ te aṣṭhīvadbhyāṃ pārṣṇibhyāṃ prapadābhyām | yakṣmaṃ bhasadyaṃ śroṇibhyāṃ bhaṃsaso vi vṛhāmasi ||
4.7.7
aṅgādaṅgāl lomnolomno baddhaṃ parvaṇiparvaṇi | yakṣmaṃ tvacasyaṃ te vayaṃ viṣvañcaṃ vi vṛhāmasi ||
4.7.8
aṅgādāṅgād ahaṃ tava paruṣaḥparuṣas pari | kaśyapasya vivṛheṇa yakṣmaṃ te vi vṛhāmasi ||
4.8.1
agnī rakṣohā tigmas tigmaśṛṅga ṛṣir ārṣeyaḥ kaviḥ kavitamaḥ | apāghāśaṃsaṃ nudatāṃ sahatām arātiṃ pratyak pratiharaṇena- -aghāyate 'ghaṃ prati harāmaḥ ||
4.8.2
indro rakṣohā (…) ||
4.8.3
somo rakṣohā (…) ||
4.8.4
varuṇo rakṣohā (…) ||
4.8.5
vāyū rakṣohā (…) ||
4.8.6
tvaṣṭā rakṣohā (…) ||
4.8.7
dhātā rakṣohā (…) ||
4.8.8
savitā rakṣohā (…) ||
4.8.9
sūryo rakṣohā (…) ||
4.8.10
candramā rakṣohā (…) ||
4.8.11
bṛhaspatī rakṣohā (…) ||
4.8.12
prajāpatī rakṣohā (…) ||
4.8.13
parameṣṭhī rakṣohā tigmas tigmaśṛṅga ṛṣir ārṣeyaḥ kaviḥ kavitamaḥ | apāghāśaṃsaṃ nudatāṃ sahatām arātiṃ pratyak pratiharaṇena- -aghāyate 'ghaṃ prati harāmaḥ ||
4.9.1
saṃvasava iti vo nāmadheyam ugraṃpaśyā rāṣṭrabhṛto hy akṣāḥ | tasmai ta indo haviṣā vidhema vayaṃ syāma patayo rayīṇām ||
4.9.2
idam ugrāya babhrave yo 'kṣeṣu tanūvaśī | ghṛtena kaliṃ śikṣāṇi sa no mṛḍātīdṛśe ||
4.9.3
ghṛtam agne apsarābhyo vaha tvaṃ pāṃsūn akṣebhyaḥ sikatā apaś ca | yathābhagaṃ havyadātiṃ juṣāṇā madantu devā ubhayāni havyā ||
4.9.4
yo no devo dhanam idaṃ dideśa yo akṣāṇāṃ grahaṇaṃ śeṣaṇaṃ ca | sa no 'vatu havir idaṃ juṣāṇo gandharvaiḥ sadhamādaṃ madema ||
4.9.5
yā apsarasaḥ sadhamādaṃ madanty antarā havirdhānaṃ sūryaṃ ca | tā no hastau kṛtena saṃ sṛjantu sapatnaṃ naḥ kitavaṃ randhayantu ||
4.9.6
yad devān nāthito huve brahmacaryaṃ yad ūṣima | akṣān yad babhrūn ālabhe te no mṛḍantv īdṛśe ||
4.9.7
ādinavam ity ekā ||
4.10.1
bhagas tveto nayatu hastagṛhya bṛhaspatiḥ puraetā te astu | devas tvā savitā satyadharmā- -upasadyāṃ namasyāṃ kṛṇotu ||
4.10.2
yām aśvinā madhukaśāṃ devā agre ajanayan | tayā tvā patyāṃ otāṃ kṛṇmo madhumatīṃ vayam ||
4.10.3
uttarā śvaśruvā bhava nanāndur upaśikṣayā | yaśas tvā patyāṃ kṛṇmo bhavā devṛṣu priyā ||
4.10.4
adbhir ātmānaṃ tanvaṃ śumbhamānā gṛhān prehi mahiṣī bhavāsi | tatra tvādur gārhapatyāya devāḥ prajāvatī jaradaṣṭir yathāsaḥ ||
4.10.5
ud uttaram ārohantī vyasyantī pṛtanyataḥ | abhy aṣṭhāḥ śatror mūrdhānaṃ sahaputrā virāḍ bhava ||
4.10.6
śvaśrūṇāṃ śvaśurāṇāṃ gṛhāṇāṃ ca bhagasya ca | vi rāja patyāṃ devṛṣu sajātānāṃ virāḍ bhava ||
4.10.7
yad giriṣu parvateṣu goṣv aśveṣu yan madhu | yenākṣā abhyaṣicyanta tenāham asyā mūrdhānam abhi ṣiñcāmi nāryāḥ ||
4.10.8
yad varco gavi kalyāṇe yad vā sūyavase tṛṇe | abhyañjanasya yad varcas tena mānajmi varcasā ||
4.11.1
yenācarad uśanā kāvyo 'gre vidvān kratūnām uta devatānām | sahṛdayena haviṣā juhomi sadhrīcīnaṃ vo mano 'stūgram ||
4.11.2
mahat satyaṃ mahad dhavir uśanā kāvyo mahān | devānām ugrāṇāṃ satāṃ hṛdayāni sahākaram ||
4.11.3
ahaṃ satyena sayujā carāmy ahaṃ devīm anumatiṃ pra veda | indro devānāṃ hṛdayaṃ vo astu sadhrīcīnaṃ vo mano 'stūgram ||
4.11.4
tvaṣṭā vāyuḥ kaśyapa indram agnir manasānv āyan haviṣas padena | avindañ chakraṃ rajasi praviṣṭaṃ sadhrīcīnaṃ vo mano 'stūgram ||
4.11.5
yeneme dyāvāpṛthivī vicaṣkabhur yenābhavad antarikṣaṃ svar yat | manasā vidvān haviṣā juhomi sadhrīcīnaṃ vo mano 'stūgram ||
4.11.6
dyāvāpṛthivī hṛdayaṃ sasūvatur yenedaṃ tvaṣṭā vikṛṇoti dhīraḥ | tasyośanā kratubhiḥ saṃvidānaś cittaṃ viveda manasi praviṣṭam ||
4.11.7
cittaṃ caitad ākūtiś ca yena devā viṣehire | etat satyasya śraddhayā- -arṣayaḥ sapta juhvati ||
4.12.1
tvayā manyo saratham ārujanto harṣamāṇāso hṛṣitā marutvan | tīkṣṇeṣava āyudhā saṃśiśānā upa pra yantu naro agnirūpāḥ ||
4.12.2
agnir iva manyo tarasā sahasva senānīr naḥ sahure hūta edhi | jitvāya śatrūn vi bhajāsi veda ojo mimāno vi mṛdho nudasva ||
4.12.3
sahasva manyo abhimātim asme rujan mṛṇan pramṛṇann ehi śatrūn | ugraṃ te śardho nanv ā rurudhre vaśī vaśaṃ nayāsā ekaja tvam ||
4.12.4
eko bahūnām asi manyav īḍitā paśūnpaśūn yuddhāya saṃ śiśādhi | akṛttaruk tvayā yujā vayaṃ dyumantaṃ ghoṣaṃ vijayāya kṛṇmahe ||
4.12.5
vijeṣakṛd indra ivānavabravo 'smākaṃ manyo adhipā bhaveha | priyaṃ te nāma sahure gṛṇīmasi vidmā tam utsaṃ yata ābabhūvitha ||
4.12.6
ābhūtyā sahasā vajra sāyaka saho bibharṣy abhibhūta uttaram | kratvā no manyo saha medy edhi mahādhanasya puruhūta saṃsṛji ||
4.12.7
saṃsṛṣṭaṃ dhanam ubhayaṃ samākṛtam asmabhyaṃ dattaṃ varuṇaś ca manyo | bhiyo dadhānā hṛdayeṣu śatravaḥ parājitā yantu paramāṃ parāvatam ||
4.13.1
śaṃ no devī pṛśniparṇy aśaṃ nirṛtaye karat | ugrā hi kaṇvajambhanī tāṃ tvāhārṣaṃ sahasvatīm ||
4.13.2
sadānvāghnī prathamā pṛśniparṇy ajāyata | tayā kaṇvasyāhaṃ śiraś chinadmi śakuner iva ||
4.13.3
ūrjabhṛtaṃ prāṇabhṛtaṃ prajānām uta tarpaṇīm | sarvās tāḥ pṛśniparṇī- -itaḥ kaṇvā mā nīnaśat ||
4.13.4
samākṛtyainā nir aja tīkṣṇaśṛṅga iva ṛṣabhaḥ | arāyaṃ kaṇvaṃ pāpmānaṃ pṛśniparṇi sahasvati ||
4.13.5
tvam ugre pṛśniparṇy agnir iva pradahann ihi kaṇvā jīvitayopanīḥ | girim enā ā veśaya tamāṃsi yatra gacchāṃs tat pāpīr api pādaya ||
4.13.6
arāyam asṛkpāvānaṃ yaś ca sphātiṃ jihīrṣati | garbhādaṃ kaṇvaṃ nāśaya pṛśniparṇi sahasvati ||
4.13.7
yā no gā yā no gṛhān yā na sphātim upāharān | tā ugre pṛśniparṇi tvaṃ kaṇvā mā nīnaśa itaḥ ||
4.14.1
yasminn āśīḥ pratihita idaṃ tac chalyo veṇur veṣṭanaṃ tejanaṃ ca | sūnur janitrīṃ janayehi śṛṇvann ayaṃ ta ātmeta it prahitaḥ ||
4.14.2
asthi bhittvā yadi majjñaḥ papātha yadi vāsi rataḥ puruṣantikāme | urvīṃ gavyūtim abhy ehy arvāṅ paścā raśmīn udyataḥ sūryasya ||
4.14.3
mātariśvā pavamānas tvāyan sūrya ābhrājan tanvā dṛśe kaḥ | asno gandhāt puvasaḥ pra cyavasva vi mucyasva yonyā yā te atra ||
4.14.4
pra cyavasvāto abhy ehy arvāṅ arthāṃs te vidma bahudhā bahir ye | imāḥ svasāro ayam it pitā ta iyaṃ te mātemam ehi bandhum ||
4.14.5
amitrair astā yadi vāsi mitrair devair vā devi prahitāvasṛṣṭā- -āviddhā śṛṅgaṃ puruṣe jahātha | bāṇaḥ śṛṅgaṃ śikharaḥ saṃ satām itaḥ ||
4.14.6
śikhāsu sakto yadi vāsy agre yadi vāsi saktaḥ puruṣasya māṃse | dadhṛṅ na pāśām̐ apavṛjya muktvā- -akṣiśalyaḥ kṛṇutām āyanāya ||
4.14.7
hastād dhastaṃ sam ayo bhriyamāṇo bahiṣ ṭvā paśyān vīrudhāṃ balena | adbhiḥ praṇiktaḥ śayāsā abhyaktaḥ kośe jāmīnāṃ nihito ahiṃsaḥ ||
4.14.8
ṣaṣṭirātre ṣaṣṭikasya śalyasya paridhiṣ kṛtaḥ | itas tam adya te vayam āsthānāc cyāvayāmasi ||
4.15.1
saṃ majjā majjñā bhavatu sam u te paruṣā paruḥ | saṃ te rāṣṭrasya visrastaṃ saṃ snāva sam u parva te ||
4.15.2
majjā majjñā saṃ dhīyatām asthnāsthy api rohatu | snāva te saṃ dadhmaḥ snāvnā carmaṇā carma rohatu ||
4.15.3
loma lomnā saṃ dhīyatāṃ tvacā saṃ kalpayāt tvacam | asṛk te asnā rohatu māṃsaṃ māṃsena rohatu ||
4.15.4
rohiṇī saṃrohiṇy asthnaḥ śīrṇasya rohiṇī | rohiṇyām ahni jātāsi rohiṇy asy oṣadhe ||
4.15.5
yadi śīrṇaṃ yadi dyuttam asthi peṣṭraṃ ta ātmanaḥ | dhātā tat sarvaṃ kalpayāt saṃ dadhat paruṣā paruḥ ||
4.15.6
yadi vajro visṛṣṭas tvāra kāṭaṃ patitvā yadi vā viriṣṭam | vṛkṣād vā yad avasad daśaśīrṣa ṛbhū rathasyeva saṃ dadhāmi te paruḥ ||
4.15.7
ut tiṣṭha prehi sam adhāyi te paruḥ saṃ te dhātā dadhātu tanvo viriṣṭam | rathaḥ sucakraḥ supavir yathaiti sukhaḥ sunābhiḥ prati tiṣṭha evam ||
4.16.1
udyann ādityo ghuṇān hantu sūryo nimrocan raśmibhir hantu | tāvan no abhisaṃhitam ||
4.16.2
apsarā mūlam akhanad gandharvaḥ pary abravīt | tena vo vṛtrahā sūryo ni jambhyām̐ amṛtad ghuṇāḥ ||
4.16.3
ghuṇān hantv āyatī ghuṇān hantu parāyatī | ghuṇān avaghnatī hantu ghuṇān pinaṣṭu piṃṣatī ||
4.16.4
ghuṇā na kiṃ caneha vaḥ pratibuddhā abhūtana | pradoṣaṃ taskarā iva ||
4.16.5
ghuṇānāṃ madhyato jyeṣṭhaḥ kaniṣṭha uta madhyamaḥ | hatā vaḥ sarve jñātayo hatā mātā hataḥ pitā ||
4.16.6
yathā phena udakena dadṛśāno nijasyati | evā vayaṃ ghuṇān sarvān sākaṃ vācā ni jāsayāmasi ||
4.16.7
ni gāvo goṣṭhe asadan ni mṛgāso avikṣata | ni tvam āditya raśmibhir ghuṇān sarvām̐ ajījasaḥ ||
4.16.8
udyan raśmīn ā tanuṣva bāṇavadbhiḥ sam arpaya | ghuṇāṃs tvaṃ sarvān āditya ghorayā tanvā tapa ||
4.17.1
ya ānataḥ parāṇato dāror ivāpatakṣaṇam | śarkoṭo nāma vā asi kutas tvaṃ viṣavān asaḥ ||
4.17.2
ya ubhayena praharasi pucchena cāsyena ca | āsye cana te viṣaṃ kutas te pucchadhāv asat ||
4.17.3
vidutsurasya dānavasya tasya tvaṃ napād asi | tasyāgre 'rasaṃ viṣaṃ tatas tavārasaṃ viṣam ||
4.17.4
arasārasaṃ tvākaraṃ vadhre vadhriṃ tvākaram | vadhriṃ tvā cakrur devā amṛtāsa āsuram ||
4.17.5
iyattakaḥ kuṣumbhakas takaṃ bhinadmi śamyayā | tato viṣaṃ parāsicam apācīm anu saṃvatam ||
4.17.6
imāḥ paścā mayūryaḥ sapta svasāro agruvaḥ | tās te viṣaṃ vi jahrira udakaṃ kumbhinīr iva kūpāt kulijinīr iva ||
4.17.7
navānāṃ navatīnām ity eka ||
4.18.1
vrātam aham apakṣṇānāṃ vrātaṃ muṇḍīyasām uta | vrātaṃ muṇḍivlānām ahaṃ pra dhvāṅkṣām̐ iva cātaye ||
4.18.2
pravaktā pramādayitā nidrā tandrīs tṛtīyakaḥ | tāñ jaṅgiḍasyāgninā sarvān prati dahāmasi||
4.18.3
aśuddhān naḥ pari pāhi rakṣobhya uta jaṅgiḍa | yātudhānāt kimīdinas tasmān naḥ pāhi jaṅgiḍa ||
4.18.4
apsarābhyo gandharvebhyo devebhyo asurebhyaḥ | atho sarvasmāt pāpmanas tasmān naḥ pāhi jaṅgiḍa ||
4.18.5
ni te śatrūn dahati devo agnir nir arātim amatiṃ yātudhānān | ā yāhi śatrūn duritāpaghnañ chatān no yakṣmebhyaḥ pari pāhi jaṅgiḍa ||
4.18.6
akarmāgnim adhipām asya devam anvārapsva sahasā daivyena | sahasvān naḥ sahasā pātu jaṅgiḍo yathā jayema pṛtanājyeṣu ||
4.18.7
satyo agniḥ satyā āpaḥ satye me dyāvāpṛthivī viśvaśaṃbhuvau | satyam idaṃ brahmāsmākaṃ kṛtam astu yam abadhnād uśanendrāya taṃ te badhnāmi jaṅgiḍam ||
4.19.1
iyattikā śakuntikā sakā jaghāsa te viṣam | māhaṃ mṛṣi mo asau puruṣo mṛta | sa ca na marati mā vayaṃ marāma | āre asya yojanaṃ hariṣṭhā madhu tvā madhulā karat ||
4.19.2
sūrye viṣam ā sṛjāmi dṛtiṃ surāvato gṛhe | (…) ||
4.19.3
triṣaptā visphuliṅgakā viṣasya puṣpakam akṣan | (…) ||
4.19.4
ālvantaruṭaṃ viṣaṃ vidārī karambho arasaṃ viṣam | (…) ||
4.19.5
vār ugram arasaṃ viṣam agniś ca viśvacarṣaṇiḥ | (…) ||
4.19.6
śakuntikā me abravīd viṣapuṣpaṃ dhayantikā | (…) ||
4.19.7
na ropayati na mādayati na viṣaṃ hanti pūruṣam | māhaṃ mṛṣi mo asau puruṣo mṛta | sa ca na marati mā vayaṃ marāma | āre asya yojanaṃ hariṣṭhā madhu tvā madhulā karat ||
4.19.8
navānāṃ navatīnām ity ekā ||
4.20.1
madhumatī patye asmi jārāya madhumattarā | atho madhavyaṃ me bhaṃso madhu nipadane aham ||
4.20.2
madhunā mā saṃ sṛjāmi māsareṇa surām iva | vāṅ ma iyaṃ madhunā saṃsṛṣṭā- -akṣyau me madhusaṃdṛśī ||
4.20.3
madhu dyaur madhu pṛthivī madhv indro madhu sūryaḥ | striyo yā jajñire madhu tābhyo 'haṃ madhumattarā ||
4.20.4
madhumatīr oṣadhaya āpo madhumatīr uta | gāvo yā jajñire madhu tābhyo 'haṃ madhumattarā ||
4.20.5
madhor jāto madhugho vīrudhāṃ balavattamaḥ | tenāhaṃ sarvasmai puṃse kṛṇve nikaraṇaṃ hṛdi ||
4.20.6
yathāśvo bandhaneṣṭho vaḍavām abhidhāvati | evā tvam ugra oṣadhe 'muṃ kanikradatam ā naya ||
4.20.7
aṅgo nu mod iva śvaso aṅgo nu mod iva stanaḥ | anyā vivitsamāno anyāḥ parājighāṃsan | mām anu pra te manaś chāyā yantam ivānv ayat ||
4.21.1
khananti tvā taimātāṃ dāsā arasabāhavaḥ | dāsy asi prakrīr asy utkhātam arasaṃ viṣam ||
4.21.2
adanti tvā kakkaṭāsaḥ kuruṅgā adhi sānuṣu | pāpī jagdhaprasūr asy abhrikhāte na rūrupaḥ ||
4.21.3
ava jyām iva dhanvanaḥ śuṣmaṃ tirāmi te viṣa | pra ropīr asya pātaya sūryaḥ pūrvā ivoṣasaḥ ||
4.21.4
sindhuḥ paścāt parihitaḥ sūryasyodayanaṃ puraḥ | tato yad antarā vanaṃ tat sarvaṃ viṣadūṣaṇam ||
4.21.5
madhu tvā madhukṛt kṛṇotu pituṃ tvā pitukṛt kṛṇotu | uto niṣadya pātave atho ūrdhvāya tiṣṭhate ||
4.21.6
jaghāsa tvā lomakarṇas tan ny āsa paruṣṇiyām | tad bhaimīś cakrire srajaḥ sarvaṃ mahiṣado viṣam ||
4.21.7
urvyā urukṣitas turāyā āturasya ca | bhūmyā hi jagrabha nāma viṣaṃ vārayatām iti | viṣaṃ dūṣayatād iti ||
4.22.1
ahaṃ vā indramātaram indraojām indrabhrātaram | indrādhivaktrāṃ vīrudham āhārṣaṃ viṣadūṣaṇīm ||
4.22.2
yat kiṃ ca padvac chaphavad yat kāṇḍi yac ca puṣpavat | yad ejati prajāpatiḥ sarvaṃ tad viṣadūṣaṇam ||
4.22.3
sindhuḥ paścād dharuṇaḥ sūryasyodayanaṃ puraḥ | tato yad antarā viṣaṃ tad vācā dūṣayāmasi ||
4.22.4
yāvat sūryo vitapati yāvac cābhi vipaśyati | tāvad viṣasya dūṣaṇaṃ vaco nir mantrayāmahe ||
4.22.5
jihvā me madhusaṃsrāvā jihvā me madhuvādinī | jihve varcasvatī bhava māyaṃ me puruṣo riṣat ||
4.22.6
hā hai kalyāṇi subhage pṛśniparṇy anāture | imaṃ me adya pūruṣaṃ dīrghāyutvāyon naya ||
4.22.7
yābhyo varṣanti vṛṣṭayo yābhir jīvanty aghnyāḥ | tā me viṣasya dūṣaṇīḥ savitā vy akāśayat ||
4.23.1
prajāpatiṣ ṭvā badhnāt prathamam astṛtaṃ vīryāya kam | taṃ te badhnāmy āyuṣe varcasa ojase ca balāya ca- -astṛtas tvābhi rakṣatu ||
4.23.2
ūrdhvas tiṣṭha rakṣann apramādam astṛtemaṃ mā tvā dabhan paṇayo yātudhānāḥ | indra iva dasyūn ava dhūnuṣva pṛtanyataḥ sarvāñ chatrūn vi ṣahasva- -astṛtas tvābhi rakṣatu ||
4.23.3
śataṃ cana praharanto 'bhighnanto na tastrire | tasminn indraḥ pary adatta cakṣuḥ prāṇam atho balam astṛtas tvābhi rakṣatu ||
4.23.4
indrasya tvā varmaṇā pari dhāpayāmo yo devānām adhirājo babhūva | puras tvā devāḥ pra ṇayantu sarve 'stṛtas tvābhi rakṣatu ||
4.23.5
asmin maṇāv ekaśataṃ vīryāṇi sahasraṃ prāṇā asminn astṛte | vyāghraḥ śatrūn adhi tiṣṭha sarvān yas tvā pṛtanyād adharaḥ so 'stv astṛtas tvābhi rakṣatu ||
4.23.6
ghṛtād ullupto madhumān payasvān sahasraprāṇaḥ śatayonir vayodhāḥ | śambhūś ca mayobhūś ca- -ūrjasvāṃś ca payasvāṃś ca- -astṛtas tvābhi rakṣatu ||
4.23.7
yathā tvam uttaro aso asapatnaḥ sapatnahā | sajātānām aso vaśī tathā tvā savitā karad astṛtas tvābhi rakṣatu ||
4.24.1
apaś ca rapaś ca- -ūṣmā ca bāṣpaś ca | śokaś cābhiśokaś ca tṛtīyekaś ca pareparaś ca takmāna ito naśyata ||
4.24.2
veda vai te takman nāma- -agniṣ ṭvaṃ nāmāsi | taṃ tveto vi nayāmaḥ śani takmā ||
4.24.3
vṛtrasya haro 'si nabhaso napāt | dyauś cāsmat pṛthivī ca takmānaṃ nāśayatām itaḥ ||
4.24.4
pañcapsinir nāma te mātā sa u ekapsinir ucyase | tasyāhaṃ veda te nāma sa takman nir ato drava ||
4.24.5
audumbaraś ca nāmāsi priyātithiś ca | taṃ tveto nāśayāmasi brahmaṇā vīryāvatā ||
4.24.6
yo 'si jalpaṃś ca lapaṃś ca- -āvāṃ ca tapaṃś ca | tṛtīyekaś ca mauñjigalaś ca te takmāna ito naśyata ||
4.24.7
vikilīda vilohita vikāśakraṃdarajjana | giriṃ gaccha dhūmaketo hṛṣe namāṃsi santu te ||
4.24.8
bṛhat tvam agne rakṣo adhamaṃ jahi madhyamaṃ ny uttamaṃ śṛṇīhi | śaṃ no agnir jyotiranīko astu śaṃ dyāvāpṛthivī anehasā ||
4.24.9
māteva pitevābhi rakṣatainaṃ muñcatainaṃ pary aṃhasaḥ ||
4.25.1
vātāj jāto antarikṣād vidyuto jyotiṣas pari | sa no hiraṇyajāḥ śaṅkhaḥ kṛśanaḥ pātv aṃhasaḥ ||
4.25.2
hiraṇyānām eko 'si somād adhi jajñiṣe | rathe 'si dārśata iṣudhau rocanas tvam ||
4.25.3
yo agrato rocanāvān samudrād adhi jajñiṣe | śaṅkhena hatvā rakṣāṃsy atriṇo vi ṣahāmahe ||
4.25.4
ye atriṇo yātudhānā rakṣaso ye kimīdinaḥ | sarvāñ chaṅkha tvayā vayaṃ viṣūco vi ṣahāmahe ||
4.25.5
śaṅkhenāmīvām amatiṃ śaṅkhenota sadānvāḥ | śaṅkho no viśvabheṣajaḥ kṛśanaḥ pātv aṃhasaḥ ||
4.25.6
divi jātaḥ samudrataḥ sindhutas pary ābhṛtaḥ | sa no hiraṇyajāḥ śaṅkha āyuṣprataraṇo maṇiḥ ||
4.25.7
devānām asthi kṛśanaṃ babhūva tad ātmanvac caraty apsv antaḥ | taṃ te badhnāmy āyuṣe varcasa ojase ca balāya ca kārśanas tvābhi rakṣatu ||
4.26.1
kanyā vār avāyatī somam api srutāvidat | astaṃ bharanty abravīd indrāya sunomi tvā śakrāya sunomi tvā ||
4.26.2
asau ya eṣi vīrako gṛhaṃgṛhaṃ vicākaśat | imaṃ jambhasutaṃ piba dhānāvantaṃ karambhiṇam apūpavantam ukthinam ||
4.26.3
kuvic chakat kuvit karat kuvin no vasyasas karat | kuvit patidviṣo yatīr indreṇa saṃ gamāmahai ||
4.26.4
ā cana tvā cikitsāmo 'dhi cana tvā nemasi | śanair iva śanakair iva- -indrāyendo pari srava ||
4.26.5
imāni trīṇi viṣṭapā tānīndra vi rohaya | śiras tatasyorvarām ād idaṃ ma upodare ||
4.26.6
asau ca yā na urvarā- -ād imāṃ tanvaṃ mama | atho tatasya yac chiraḥ sarvā tā romaśā kṛdhi ||
4.26.7
khe rathasya khe 'nasaḥ khe yugasya śatakrato | apālām indra triṣ pūtvy akṛṇoḥ sūryatvacam ||
4.27.1
divas pṛṣṭhe madhupṛcaḥ suparṇāḥ pañcāśat te bhuvanasya gopāḥ | ānujāvaram anu rakṣanta ugrā yeṣām indraṃ vīryāyairayanta ||
4.27.2
purohitaḥ parameṣṭhī svarājyāya- -abhīvardham asmā akṛṇod bṛhaspatiḥ | tena sapatnān adharān kṛṇuṣva kṣeme paśūn bahulān vardhayitvā jaitrāyod yātu rathavāhanaṃ te ||
4.27.3
gobhājam aṃśaṃ tava ye samānāḥ sarve samagrā dadhṛg ābharanta | abhi vardhasva bhrātṛvyān abhi ye tvā pṛtanyataḥ ||
4.27.4
ni piṇḍhi sarvān dhūrvato 'bhīvardho yathāsasi | abhīvardham abhībhavam abhīṣeṇaṃ mahāgaṇam | viśas tvā sarvā ā yantv āpo divyāḥ payasvatīḥ ||
4.27.5
abhi vardhasva prajayā vāvṛdhāno abhy anīkaiḥ paśubhir bhavāsi | brahmarājanyair viśyair vāvṛdhānaḥ śūdrair atīhi sabhayā pṛtanyataḥ ||
4.27.6
vardhasva kṣetraiḥ prathasva prajayā vardhasva vīraiḥ paśubhir bahur bhava | śriyā śulkair yatamas tvā pṛtanyād āptas tubhyaṃ sa balihṛtyāya tiṣṭhatu ||
4.28.1
indraṃ mitraṃ varuṇam agnim ūtaye mārutaṃ śardho aditiṃ havāmahe | rathaṃ na durgād vasavaḥ sudānavo viśvasmān no aṃhaso niṣ pipartana ||
4.28.2
ta ādityā ā gatā sarvatātaye bhūta devā vṛtratūryeṣu śaṃbhuvaḥ | (…) ||
4.28.3
avantu naḥ pitaraḥ supravācanā uta devī devaputre ṛtāvṛdhā | (…) ||
4.28.4
narāśaṃsaṃ vājinaṃ vājayantaṃ kṣayadvīraṃ pūṣaṇaṃ sumnair īmahe | (…) ||
4.28.5
bṛhaspate sadam in naḥ sugaṃ kṛdhi śaṃ yor yat te manurhitaṃ tad īmahe | (…) ||
4.28.6
indraṃ kutso vṛtrahaṇaṃ śacīpatiṃ kāṭe nibāḍha ṛṣir ahvad ūtaye | rathaṃ na durgād vasavaḥ sudānavo viśvasmān no aṃhaso niṣ pipartana ||
4.28.7
devair no devy aditir ni pātu devas trātā trāyatām aprayucchan | tan no mitro varuṇo māmahantām aditiḥ sindhuḥ pṛthivī uta dyauḥ ||
4.29.1
apa naḥ śośucad agham | agne śuśugdhy ā rayim ||
4.29.2
apa naḥ śośucad agham | sukṣetriyā sugātuyā vasūyā ca yajāmahe ||
4.29.3
apa naḥ śośucad agham | pra yad bhandiṣṭha eṣāṃ prāsmākāsaś ca sūrayaḥ ||
4.29.4
apa naḥ śośucad agham | pra yat te agne sūrayo jāyemahi pra te vayam ||
4.29.5
apa naḥ śośucad agham | pra yad agneḥ sahasvato viśvato yanti bhānavaḥ ||
4.29.6
apa naḥ śośucad agham | tvaṃ hi viśvatomukha viśvataḥ paribhūr asi ||
4.29.7
apa naḥ śośucad agham | dviṣo no viśvatomukha- -ati nāveva pāraya ||
4.30.1
devāḥ śaraṇakṛtaḥ śaraṇā me bhavata prācyā diśo 'gninā rājñādhyakṣeṇa | yaśā bhūyāsaṃ yaśasaṃ mā kṛṇuta cārum annādaṃ parā dviṣantaṃ śṛṇīta ||
4.30.2
(…) bhavata dakṣiṇāyā diśa indreṇa rājñā- (…) ||
4.30.3
(…) bhavata pratīcyā diśo varuṇena rājñā- (…) ||
4.30.4
(…) bhavata- -udīcyā diśaḥ somena rājñā- (…) ||
4.30.5
(…) bhavata dhruvāyā diśo viṣṇuṇā rājñā- (…) ||
4.30.6
(…) bhavata- -ūrdhvāyā diśo bṛhaspatinā rājñā- (…) ||
4.30.7
(…) bhavata- -uttamāyā diśaḥ prajāpatinā rājñā- (…) ||
4.30.8
(…) bhavata paramāyā diśaḥ parameṣṭhinā rājñā- (…) ||
4.30.9
devāḥ śaraṇakṛtaḥ śaraṇā me bhavata sarvābhyo digbhya īśānena rājñādhyakṣeṇa | yaśā bhūyāsaṃ yaśasaṃ mā kṛṇuta cārum annādaṃ parā dviṣantaṃ śṛṇīta ||
4.31.1
prātar agniṃ prātar indraṃ havāmahe prātar mitrāvaruṇā prātar aśvinā | prātar bhagaṃ pūṣaṇaṃ brahmaṇaspatiṃ prātaḥ somam uta rudraṃ huvema ||
4.31.2
prātarjitaṃ bhagam ugraṃ huvema vayaṃ putram aditer yo vidhartā | ādhraś cid yaṃ manyamānas turaś cid rājā cid yaṃ bhagaṃ bhakṣīty āha ||
4.31.3
bhaga praṇetar bhaga satyarādho bhagemāṃ dhiyam ud avā dadan naḥ | bhaga pra ṇo janaya gobhir aśvair bhaga pra nṛbhir nṛvantaḥ syāma ||
4.31.4
utedānīṃ bhagavantaḥ syāma- -uta prapitva uta madhye ahnām | utodite maghavan sūrye vayaṃ devānāṃ sumatau syāma ||
4.31.5
bhaga eva bhagavām̐ astu devās tena vayaṃ bhagavantaḥ syāma | taṃ tvā bhaga sarva ij johavīti sa no bhaga puraetā bhaveha ||
4.31.6
sam adhvarāyoṣaso namanta dadhikrāveva śucaye padāya | arvācīnaṃ vasuvidaṃ bhagaṃ no ratham ivāśvā vājina ā vahantu ||
4.31.7
aśvāvatīr gomatīr na uṣāso vīravatīḥ sadam ucchantu bhadrāḥ | ghṛtaṃ duhānā viśvataḥ prapītā yūyaṃ pāta svastibhiḥ sadā naḥ ||
4.32.1
yas te manyo 'vidhad vajra sāyaka saha ojaḥ puṣyati viśvam ānuṣak | sāhyāma dāsam āryaṃ tvayā yujā vayaṃ sahaskṛtena sahasā sahīyasā ||
4.32.2
manyur indro manyur evāsa devo manyur hotā varuṇo jātavedāḥ | manyur viśa īḍate mānuṣīr yāḥ pāhi no manyo tapasā sajoṣāḥ ||
4.32.3
abhīhi manyo tavasas tavīyān tapasā yujā vi jahi śatrūn | amitrahā vṛtrahā dasyuhā ca viśvā vasūny ā bharā tvaṃ naḥ ||
4.32.4
tvaṃ hi manyo abhibhūtyojāḥ svayambhūr bhāmo abhimātiṣāhaḥ | viśvacarṣaṇiḥ sahuriḥ sahīyām̐ asmāsv ojaḥ pṛtanāsu dhehi ||
4.32.5
abhāgaḥ sann apa pareto asmi tava kratvā taviṣasya pracetaḥ | taṃ tvā manyo akratur jihīḍāhaṃ svā tanūr baladāvā na ehi ||
4.32.6
ayaṃ te asmy upa na ehy arvāṅ pratīcīnaḥ sahure viśvadāvan | manyo vajrinn upa na ā vavṛtsva hanāva dasyūṃr uta bodhy āpe ||
4.32.7
abhi prehi dakṣiṇato bhavā no adhā vṛtrāṇi jaṅghanāva bhūri | juhomi te dharuṇo madhvo agram ubhā upāṃśu prathamā pibeva ||
4.33.1
agner manve prathamasya pracetasaḥ pāñcajanyasya bahudhā yam indhate | viśoviśaḥ praviśivāṃsam īmahe sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.33.2
sujātaṃ jātavedasam agniṃ vaiśvānaraṃ vibhum | havyavāhaṃ havāmahe sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.33.3
yathā havyaṃ vahasi jātavedo yathā yajñaṃ kalpayasi prajānan | evā devebhyaḥ sumatim ihā vaha sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.33.4
yāmanyāmann upayuktaṃ vahiṣṭhaṃ karmankarmann ābhagam | agnim īḍe rakṣohaṇaṃ yajñavṛdhaṃ ghṛtāhutaṃ sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.33.5
yena rṣayo valam adyotayan yujā yenāsurāṇām ayuvanta māyāḥ | yenāgninā paṇīn indro jigāya sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.33.6
yena devā amṛtam anvavindan yenauṣadhīr madhumatīr akṛṇvan | yenedaṃ svar ābharan sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.33.7
yasyedaṃ pradiśi yad virocate yaj jātaṃ janitavyaṃ ca kevalam | staumy agniṃ nāthito johavīmi sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.34.1
vāyoḥ savitur vidathāni manmahe yāv ātmanvad vidatho yau ca rakṣathaḥ | yau viśvasya paribhū babhūvathus tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.34.2
yayoḥ saṃkhyātā varimāṇi pārthivā yābhyāṃ rajo gupitam antarikṣam | yayoḥ prayāṃ nānu kaś canānaśe tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.34.3
tava vrate ni viśante janāsas tvayy udite prerate citrabhāno | yuvaṃ vāyo savitā ca bhuvanāni rakṣathas tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.34.4
pra sumatiṃ savitar vāya ūtaye mahasvantaṃ matsaraṃ mādayethām | arvāg vāmasya pravatā ni yacchathas tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.34.5
rayiṃ me poṣaṃ savitota vāyus tanū dakṣam ā suvatāṃ suśevam | ayakṣmatāṃ maho asmāsu dhattaṃ tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.34.6
apeto vāyo savitā ca duṣkṛtaṃ apa yakṣmaṃ śimidāṃ sedhataṃ paraḥ | saṃ hy ūrjā sṛjathaḥ saṃ balena tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.34.7
upa śreṣṭhā na āśiṣo devayor dhāmann asthiran | staumi devaṃ savitāraṃ ca vāyuṃ tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.35.1
marutāṃ manve adhi me bruvantu premaṃ vājaṃ vājasātā avantu | āśūn iva suyamān ahva ūtaye te no muñcantv aṃhasaḥ ||
4.35.2
utsam akṣitaṃ vyacanti ye sadā ye vā siñcanti rasam oṣadhīṣu | puro dadhe marutaḥ pṛśnimātṝṃs te no muñcantv aṃhasaḥ ||
4.35.3
payo dhenūnāṃ rasam oṣadhīnāṃ javam arvatāṃ kavayo ya invatha | śagmā bhavantu marutaḥ syonās te no muñcantv aṃhasaḥ ||
4.35.4
apaḥ samudrād divam ud vahanti divas pṛthivīm abhi ye sṛjanti | ye +'dbhir īśānā marutaś caranti te no muñcantv aṃhasaḥ ||
4.35.5
ye kīlālais tarpayanti ye ghṛtena ye vā vayo medasā saṃsṛjanti | ya īśānā maruto varṣayanti te no muñcantv aṃhasaḥ ||
4.35.6
yadīd idaṃ maruto mārutena yadi devā daivyenedṛg āra | yūyam īśidhve vasavas tasya niṣkṛtes te no muñcantv aṃhasaḥ ||
4.35.7
tigmam anīkaṃ viditaṃ sahasvan mārutaṃ śardhaṃ pṛtanāsūgram | staumi maruto nāthito johavīmi te no muñcantv aṃhasaḥ ||
4.36.1
manve vāṃ dyāvāpṛthivī subhojasau ye aprathethām amitā yojanāni | pratiṣṭhe hy abhavataṃ vasūnāṃ te no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.36.2
pratiṣṭhe hi babhūvathur vasūnāṃ pravṛddhe devī subhage urūcī | dyāvāpṛthivī bhavataṃ me syone te no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.36.3
ye srotyā bibhṛtho ye manuṣyān ye amṛtaṃ bibhṛtho ye havīṃṣi | dyāvāpṛthivī bhavataṃ me syone te no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.36.4
ye usriyā bibhṛtho ye vanaspatīn yayor vāṃ viśvā bhuvanāny antaḥ | dyāvāpṛthivī bhavataṃ me syone te no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.36.5
ye kīlālais tarpayatho ye ghṛtena yābhyāṃ na rte kiṃ cana śaknuvanti | dyāvāpṛthivī bhavataṃ me syone te no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.36.6
asantāpe sutapasā huve vām urvī gabhīre kavibhir namasye | dyāvāpṛthivī bhavataṃ me syone te no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.36.7
yan medam abhiśocati yena vā yena vā kṛtaṃ pauruṣeyaṃ na daivyam | staumi dyāvāpṛthivī nāthito johavīmi te no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.37.1
bhavāśarvau manve vāṃ tasya vittaṃ yayor vāṃ viśvaṃ yad idaṃ vitiṣṭhate | yāv īśāte asya dvipado yau catuṣpadas tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.37.2
yayor abhyadhva uta yad dūre cid yau viditāv iṣubhṛtām asiṣṭhau | bhavāśarvau bhavataṃ me syonau tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.37.3
yayor vadhān nāpapadyate kiṃ cana- -antar deveṣūta mānuṣeṣu | bhavāśarvau bhavataṃ me syonau tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.37.4
yāv ārebhāte bahu sākam ugrau pra ced asrāṣṭram abhibhāṃ janeṣu | bhavāśarvau bhavataṃ me syonau tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.37.5
sahasrākṣau vṛtrahaṇā huve vāṃ dūrehetī svannemī ugrau | bhavāśarvau bhavataṃ me syonau tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.37.6
yaḥ kṛtyākṛd yātudhāno mahālo ni tasmin hatam adhi vajram ugrau | bhavāśarvau bhavataṃ me syonau tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.37.7
adhi me brūtaṃ pṛtanāsūgrau saṃ vajreṇa sṛjataṃ yaḥ kimīdī | staumi bhavāśarvau nāthito johavīmi tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.38.1
manve vāṃ mitrāvaruṇāv ṛtāvṛdhau satyaujasau druhvāṇaṃ yau nudethe | yau satyāvānam avatho haveṣu tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.38.2
satyaujasau druhvāṇaṃ yau nudethe pra satyāvānam avatho haveṣu | yau gacchatho nṛcakṣasā babhruṇā sutaṃ tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.38.3
yāv aṅgiraso 'vatho yāv agastiṃ mitrāvaruṇā jamadagnim atrim | yau kaśyapam avatho yau vasiṣṭhaṃ tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.38.4
yau bharadvājam avatho vadhryaśvaṃ viśvāmitraṃ varuṇa mitra kutsam | yau kakṣīvantam avathaḥ prota kaṇvaṃ tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.38.5
yau śyāvāśyam avatho yau gaviṣṭhiraṃ mitrāvaruṇā purumīḍham atrim | yau vimadam avathaḥ saptavadhriṃ tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.38.6
yau medhātithim avatho yau triśokaṃ mitrāvaruṇā uśanāṃ kāvyaṃ yau | yau mudgalam avatho gotamaṃ ca tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.38.7
yayo rathaḥ satyavartma rjuraśmir mithuyā carantam abhiyāti dūṣayan | staumi mitrāvaruṇā nāthito johavīmi tau no muñcatam aṃhasaḥ ||
4.39.1
indrasya manve śaśvad yasya manvire vṛtraghna stomā upa mema āguḥ | yo dāśuṣaḥ sukṛto havam etā sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.39.2
yaś carṣaṇipro vṛṣabhaḥ svarvid yasya grāvāṇaḥ pravadanti nṛmṇe | yasyādhvaraḥ saptahotā madacyut sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.39.3
ya ugrāṇām ugrabāhur yajur yo dānavānāṃ balam āsasāda | yena jitāḥ sindhavo yena gāvaḥ sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.39.4
yasya vaśāsa ṛṣabhāsa ukṣaṇo yasmai mīyante svaravaḥ svarvide | yasmai śukraḥ pavate brahmaśumbhitaḥ sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.39.5
yasya juṣṭiṃ sominaḥ kāmayante yaṃ havanta iṣuvantaṃ gaviṣṭau | yasminn arkaḥ śiśriye yasminn ojaḥ sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.39.6
ya uttamaḥ karmakṛtyāya jajñe yasya vīryaṃ prathamasyānubuddham | yenodyato vajro 'bhyāyatāhiṃ sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.39.7
yaḥ saṃgrāmān nayati saṃ yudhe vaśī yaḥ puṣṭāni saṃsṛjati dvayāni | staumīndraṃ nāthito johavīmi sa no muñcatv aṃhasaḥ ||
4.40.1
śunaṃ vatsān apā karomi śunaṃ badhnāmi tantyām | āgrayaṇaṃ brahmaṇāṃ havis tasmiñ jāgāra kaśyapaḥ ||
4.40.2
bāhuṃ vatsam upanayan pātre gāṃ duhann abravīt | ariṣṭaṃ brahmabhyo haviḥ śivaṃ kṛṇotu kaśyapaḥ ||
4.40.3
trayas tiṣṭhanti sukṛtasya loke trayo 'tīkāśās trīṇi śīrṣāṇy eṣām | trayas tiṣṭhanti parigṛhya kumbhīṃ yathā haviḥ kaśyapa na vyathātai ||
4.40.4
satyāt sambhūto vadati taṇḍulān kṣīra āvapan | ṛṣir brahmabhya āgrayaṇaṃ ni vedayatu kaśyapaḥ ||
4.40.5
ṛtumukhe candrabhāgaḥ pātra odanam ud dharāt | prāśnantu brahmāṇo havir yathā vedena kaśyapaḥ ||
4.40.6
ye bhūtāny asṛjanta ye bhūtāny akalpayan | sarvasya vidvān adhvaryuḥ ṣaṇṇāṃ bhavatu kaśyapaḥ ||
4.40.7
śivā āpo vatsebhyaḥ śivā bhavantv oṣadhīḥ | vāto vatsebhyaḥ kaśyapaḥ śivaḥ śivaṃ tapatu sūryaḥ ||